Zobrazujú sa príspevky s označením Stres a čo s ním?. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Stres a čo s ním?. Zobraziť všetky príspevky

streda 15. apríla 2020

Čo škodí mikrobiote, bude škodiť aj imunite




MIKROBIÓM

Ľudský mikrobióm je súhrnný názov pre genetický materiál mikrobiálnych organizmov, ktoré žijú v ľudskom tele. Tento genetický materiál je nevyhnutný na zachovanie nášho zdravia a normálne fungovanie ľudského tela. Vyvíjali sme sa spolu a flexibilita v zmene mikrobiómu (napr. na rozdiel od rastlín) pomohla človeku prispôsobiť sa rôznym životným podmienkam.


MIKROBIOTA

Ľudská mikrobiota pozostáva z rôznych druhov organizmov, ktoré s nami spolunažívajú. Najpestrejšia i najviac flexibilná mikrobiota sa nachádza v tráviacej sústave, konkrétne v črevách. Druhá najväčšia skupina organizmov mikrobioty sa nachádza na pokožke.

Ak sa nejakým spôsobom naruší táto harmónia (príklady vidíte na obr. hore), premnožia sa tzv. oportunistické organizmy, ktoré zaberú voľné miesto tam, kde sa vytvorilo zničením prirodzenej mikrobioty. 

Črevná mikrobiota

Črevná „flóra“ bol starší názov pre črevnú mikrobiotu, ktorá okrem baktérií, kvasiniek a iných hubových organizmov, obsahuje aj vírusy, parazity a iné jednobunkové organizmy. Každý človek má trochu iné zloženie mikrobiómu a najmä črevnej mikrobioty, podľa toho, v akých podmienkach sa narodil, vyvíjal, kde žije, aké jedlo konzumuje, akým syntetickým látkam je vystavený a mnoho iných vplyvov (viď obr.).

VPLÝVA NA:

VÝŽIVA

– zvyšuje dostupnosť a využiteľnosť živín z potravy

- biosyntetizuje niektoré vitamíny (K, B12, B2, folát a pravdepodobne aj ďalšie)

- ovplyvňuje čiastočne aj tvorbu energie či jej uloženie v podobe tuku

– vplýva na pocity hladu a nasýtenia



IMUNITA

- imunitný systém a mikrobiota vytvárajú úzke spojenectvo

– mikrobiota svojou prítomnosťou „trénuje“ našu imunitu, ktorá by inak temer neexistovala a reguluje tak fungovanie a stupne zápalovej činnosti, ktorá je v niektorých prípadoch potrebná a pozitívna

- mikrobiota podporuje rýchlu a pohotovú reakciu na vniknuté patogény a ich zničenie cez viacero úrovní, no na druhej strane sa táto výhoda stáva náchylná na akékoľvek narušenie mikrobioty a vznik prehnaných reakcií a alergií

- podporuje vhodné odstraňovanie vlastných, poškodených častí tkanív a starých buniek tak, aby to bolo dostatočné, ale zároveň bez zbytočného preháňania, čím znižuje riziko autoimunitnej reakcie a vzniku chronickej choroby



SPRÁVANIE

– molekuly uvoľnené mikrobiotou v črevách vedia ovplyvniť činnosť nervov a hormónov

– vplývajú na náladu, pocity nasýtenia, alebo chute na určité potraviny, napr. sladké

– podľa všetkého existuje prepojenie s depresiou, autizmom a ďalšími mentálnymi problémami



CHOROBY

slabá diverzita (rôznorodosť) mikrobiómu sa spája so zápalovými stavmi, napr. zápal v črevách (IBS, rakovina), obezita (využitie energie), diabetes typu 2 a metabolický syndróm ...

– súvis s rôznymi chorobami je predmetom neustáleho nového výskumu

– vývoj mikrobioty v črevách má prepojenie na rozvoj a zdravie mozgu, napr. má vplyv na únavu, stres, stavy paniky, dokonca aj šírenie patogénnych látok a infekcií prostredníctvom prepojenia vagus nervom



ZDROJE

Role of Microbiota in Immunity and Inflammation

Autoimmunity and the Gut

What is the Gut Microbiota, what is the Human Microbiome?

Bacteria as vitamin suppliers to their host: a gut microbiota perspective.

The core gut microbiome, energy balance and obesity

How gut bacteria affects brain and body (infographics)

May the Force Be With You: The Light and Dark Sides of the Microbiota–Gut–Brain Axis in Neuropsychiatry

Autoimmune Disorders of the Brain and Peripheral Nervous System


sobota 24. júna 2017

Pokračovanie - Je naturopatia a funkčná medicína novým smerom, alebo šarlatánstvom?



Pokračovanie 1. časti
 

Vieš identifikovať 3 najdôležitešie kroky pre zlepšenie trávenia pri symptómoch nadúvania, “kyslosti”, netrávenia, či grgania?




Všeobecne a len tri, tak to ozaj neviem… (-:  To sú presne tie druhy otázok, ktoré nesedia princípom funkčnej výživy.

Samotné nadúvanie alebo netrávenie môže mať  totiž niekoľko rozličných príčin. A “kyslosť” má tiež svoje pomerne pestré dôvody, podľa toho o koho ide. Takže tie 3 hlavné kroky môžu byť pre každého iné.

Tu sú však niektoré príkady dôvodov, z ktorých možno vychádzať pri hľadaní riešenia:

Stres a chronický stres, zvýšený kortizol alebo naopak príliš nízky kortizol a nízka HCl, dysfunkcia HPA (zjednodušene a nesprávne po starom znamená "adrenálne vyčerpanie"), potravinové alergie, dyzbióza, SIBO (nadmerné baktérie v hornom tenkom čreve), viscerálna obezita, oslabenie zvieračov, nesprávne stravovacie zvyky vrátane prejedania sa, autoimunita na parietálne bunky, zápal pankreasu, celkový zápal tráviacej sliznice, zápalotvorná strava, časté branie tabliet proti bolesti, mechanický problém chrbtového nervu, stimulanty (káva, cukor, alkohol a iné), málo soli alebo veľa soli, málo zinku, vedľajšie účinky liekov, slabá tekutosť žlče, problém s pečeňou, kalcifikácia atď.

Pripomínam príklad dvoch ľudí, ktorí prídu s rovnakým problémom a odídu s odlišnými riešeniami…

Tému všeobecnej podpory trávenia mám spracovanú aj na blogu

http://nutriwellnesszapisnik.blogspot.co.uk/2016/12/aj-vy-mavate-traviace-problemy.html


Aký je tvoj pohľad na ideálny tanier? Človek, by od naturopata, čakal len bylinky, klíčky a surovú stravu… Ale v tvojom sa nájde aj maslo, mäso, či čokoláda… Sú podľa teba v mäse a tukoch nejaké esenciálne látky, ktoré nám nevyhnutne treba ? 

 

Hmm, aj pán Kellogs bol naturopatom, ale bohužiaľ nás obdaroval cereálnymi lupienkami, ktorých použitie sa nejako vymklo z ruky… Čiže všetko má schopnosť zájsť do extrémov, aj tie klíčky, aj mäso. Aj v naturopatii sa bohužiaľ mení móda!

Bez ohľadu na môj názor, faktom je, že mäso obsahuje esenciálne látky, v zmysle definície, že naše telo ich nevie vyrobiť samo. Napríklad zinok, selén, B vitamíny, železo, esenciálne aminokyseliny… Ale esenciálne látky má asi každá celostná potravina. Ide skôr o veci, ktoré nevieme získať vo významných množstvách odinakiaľ, než zo stravy živočíšnej. Najmä vitamín B12, retinol, vitamín K2, cholesterol, ale aj “haem” typ ľahko vstrebateľného železa.

V masle je najmä vzácny vitamín K2, ktorého dôležitosť stúpa tým viac, čím viac narušený je náš črevný mikrobióm, keďže ho vyrábajú symbiotické baktérie. K2 sa síce dá zohnať z iných zdrojov (napr. japonské jedlo Natto), ale keďže maslo zároveň obsahuje dvoch blízkych “amígov” vitamínu K2, a to vitamíny A a D, bude v našich zemepisných šírkach lepším zdrojom týchto v tuku-rozpustných vitamínov. Prípadne výrobky ako ghee, alebo aj pravé “tučné” syry.

Pre mňa osobne sú lepšie stráviteľné a viac ako "mäso" zaujímavé vývary a vnútornosti, tam sú takisto látky, ktoré sa inde ťažko hľadajú (kolagén, želatína, protizápalové aminokyseliny glycín, prolín a lyzín). Naši predkovia si vnútornosti dosť vážili a poznali ich účinky lepšie, ako my dnes. Dnes sú napríklad vnútornosti cenené skôr v podobe doplnkov tzv. “glandulars”, a používajú sa na rýchlu regeneráciu toho-ktorého orgánu.

Či je mäso pre nás nevyhnutné, je aj otázkou našich momentálnych zdravotných potrieb a cieľov. Ľudia sa vedeli adaptovať na extrémne situácie prostredia, ale živočíšne jedlá tam vždy mali svoje významné miesto, pričom nešlo len o dennú konzumáciu svaloviny, ako to my zjednodušene chápeme.

Moje obľúbené pravidlo je, že všetko s mierou a všetko má svoje miesto a čas. Možno nastane aj čas „100% raw vegan“ stravy, ktorá bude mať veľký význam v ďalšom rozvoji ľudstva. Ale pokiaľ jedávame "mäso", nemalo by ísť len o svalovinu, ale kombináciu pestrých produktov zvieraťa v spojení s prevahou zeleniny a ovocia. Je to aj oveľa ekologickejšie, využiť celé zviera bezo zvyšku, dokonca i hnoj, ktorý sa v pôde premení na zdroj živín pre zeleninu a inú rastlinnú stravu…




Veľký dôraz dávaš asi na bylinky a rôzne adaptogény? Vieš nám poradiť, ktoré vybrané bylinky by sme si vedeli bežne doplniť a majú veľký význam? Napadá ma rozmarín, bazalka, či mäta?


Všetko, čo nájdeme v divokej prírode a máme tradične odskúšané, má podľa mňa obrovský význam. Naši predkovia mali odpozorované oveľa viac, ako sme dnes ochotní si vôbec pripustiť. Či už šlo o pridávanie petržlenu do zemiakov, koriandru k ryži, majoránu, rozmarýnu alebo mäty do mäsa, bazalky k paradajke, či pažítky k maslu. To je klasika, o ktorej myslím nikto nepochybuje, aj z gurmánskeho aj zo zdravotného hľadiska.

Ale dnešná doba má vyššie nároky na zdravie a preto sa akosi zákonite dostávajú medzi širšiu verejnosť aj veci, ktoré hraničia s bylinkami medicínskeho charakteru, a túto medzeru vypĺňajú práve tie adaptogény. V mojom dennom jedálničku nechýba astragalus koreň, listy gynostemmy, dendrobium, ale ani “káva” robená z húb ako reishi, cordyceps, chaga či coriolus. Čínske toniká sú možno známejšie v podobe sušených plodov goji (kustovnice) alebo kyslastej schisandry. Ak sa niekto potrebuje často “adaptovať” na stresové situácie, určite je to oblasť tradičnej medicíny, do ktorej v rámci funkčnej výživy rada načieram.


Coriolus versicolor

 

Keď sme už pri bylinkách, tak ma napadá ukľudnenie pre dobrý spánok! Aké sú podľa teba najčastejšie problémy zlého, alebo nedostatočného spánku a ako sa to konkrétne odráža na zdraví? Vraj sme nervóznejši, hladnejší a celkovo depresívnejší...


Toto je ďalšia obrovská téma. Ale asi najväčší problém, ktorý registrujem, je používanie stimulantov, najmä pitie kávy. Hneď na druhom mieste je denný stres, používanie alkoholu na relax, používanie iných “stimulantov” ako hlučnej hudby, umelého svetla. Tieto veci dvíhajú kortizol, ktorý veľakrát nestihne poklesnúť do takej miery, aby sme rýchlo a hlboko zaspali. Vysoký kortizol súvisí aj so zvýšeným hladom a nervozitou. Depresie a nespavosť sú tiež úzko prepojené, cez serotonín, melatonín a dopamín.

Podobne ako s jedlom, aj s bylinkami je to tak, že každému padne dobre niečo iné. Jedného uspí čaj Roiboos, alebo tinktúra valeriánu a múčenky. Niekomu lepšie padne esenciálny olejček levandule a kadidlovníka. Alebo na zníženie kortizolu pomáha rozmarýn. U ľudí s nábehom na depresie vie pomôcť ľubovníkový čaj. Kombinácia sacharidov a melatonínu tesne pred spánkom zvykne tiež pomôcť, napr. v podobe tropického ovocia ako banánu a ananásu.


Trávenie a spánok, by sme mali... Avšak prístup funkčnej medicíny sa zaoberá aj emóciami a psychickým rozpoložením? Aké sú tvoje účinné praktiky a odporúčania pre súčasného človeka, ktorý dennodenne rieši stresy v rodine, či v práci.


Moja špeciálizácia je úprava stravy, čiže venujem sa aj tomu, ako strava a živiny ovplyvňujú hormóny a neurotranzmitery, ktoré so stresom a psychickým napätím súvisia.

Napríklad obyčajná listová zelenina ako šalát, má skvelé relaxačné účinky. Nielen kvôli obsahu horčíka, zinku a vitamínu B6, ale aj mierne-hypnotickým látkam, ktorými boli známe najmä pôvodné horkejšie, nehybridované druhy. Vlastne všetky druhy rastlín, ktoré nie sú hýčkané v skleníkoch, majú okrem relaxačného horčíka aj iné anti-stresové látky, čím náročnejšie podmienky, tým viac. Podobné platí o zvieratách.

Príkladom je ryba žijúca vo veľkých hĺbkach (Molva Dypterygia), ktorá sa vedela adaptovať ťažkým podmienkam. Z nej sa vyrába jeden z najstarších anti-stresových doplnkov (Stabilium), používaný už starými írskymi Keltmi a Rimanmi, a ktorý využívam i v mojej praxi.

Ak sú hlavnou príčinou hormóny, napr. dominancia estrogénu, to vie vyvolať nepríjemné emočné výkyvy, slabosť a pocity chaosu, ktoré znásobia trebárs už existujúce problémy vonkajšieho sveta, ktoré meniť nevieme. Vtedy začínam moje rady tým, že navrhnem vyhýbať sa všetkému, čo obsahuje tzv. xenoestrogény. Toto býva veľmi nepopulárne, lebo estrogénne pôsobenie majú veci ako kozmetika, farby na vlasy, deodoranty, vlastne všetky umelé farby a vône, potraviny vo fóliách a plastových nádobách…

Nuž, je to o celkovom životnom štýle, kam mierime, v akom svete by sme chceli žiť. O budúcnosti rozhodujeme aj tým, do čoho investujeme peniaze. Ak to budú umeliny a junk food, nikdy sa neprestanú vyrábať. Ak to bude kvalitná čistá strava a prírodné materiály, ich dostupnosť sa zvýši a ceny klesnú.








Ak ide o akútnu potrebu pomoci a niet času na komplexný program, odporučím vyskúšať jednoduché EFT (techniku emočnej slobody), alebo skúsiť pomoc prostredníctvom neurofeedback terapie, či regresnú terapiu. Niekomu skvele pomôžu i termálne minerálne kúpele a masáže.

Na dlhodobú prevenciu a odolnosť voči stresu používam veľmi rada adaptogény podľa taoistických princípov. Pri rozhodovaní mi pomáha aj test minerálov, ktorý naznačí stresový stupeň, oxidačný typ človeka, deficity, alebo toxické kovy. Ortuť a hliník majú súvislosť s centrálnou nervovou sústavou, depresiami, výbuchmi hnevu a pod. Riešenia závisia teda od toho, čo je hlavnou a vedľajšou príčinou.


 

 

Aký je tvoj finálny odkaz pre ľudí, ktorý cítia, že potrebujú zmenu? Nejaké konkrétne odporúčenia, alebo motivácia pre vytrvalé hľadanie pravdy?


Aby sme dokázali robiť dobré rozhodnutia ohľadne zdravia, musíme sa informovať.

A tu je veľmi užitočné naučiť sa kriticky, ale bez emócií, čítať alebo počúvať mediálne informácie. Pochopiť, že včera vydaná knižka môže byť už zajtra zastaraná… alebo že médiá vedia príliš zjednodušiť či prekrútiť slová vedcov.  O vedeckých prácach štatistika zistila, že trvá priemerne 17 rokov, kým sa nový výsledok výskumu začne oficiálne aplikovať vo verejnom zdravotníctve a lekár ho môže využiť bez stíhania. Nuž jediná cesta je prevziať aspoň nejakú zodpovednosť za zdravie svoje i svojej rodiny a nečakať, kým nastane akútna potreba a časová núdza na to, aby sme si zo zmesi rôznych informácií vytvorili vlastný názor. Venovať sa dlhodobej prevencii a znižovaniu rizík chorôb bude zákonite viesť aj k zmenám životného štýlu, ktorých prospech presiahne potreby jednotlivcov a prejaví sa napríklad vo väčšej ohľaduplnosti voči prírodnému prostrediu.







štvrtok 15. júna 2017

Je naturopatia a funkčná medicína novým smerom, alebo šarlatánstvom? ČASŤ 1.






Tému nastolil a otázky mi kládol Dušan Plichta.

Pre niekoho môže znieť naturopatia a funkčná medicína až ezotericky, no na druhej strane, čím ďalej tým viac lekárov akceptuje komplexný pohľad na človeka, do ktorého vstupuje vraj nie len samotná choroba, ale aj psychika a rokmi nadobudnuté presvedčenia a iné negatívne vplyvy na organizmus. Kde je však pravda keď “Science Based Medicine” označuje všetko okrem vlastného výskumu a zaužívaných noriem za šarlatánstvo?


Katka, aké sú hlavné princípy funkčnej výživy a prečo sa nazýva aj naturopatická?

 

Naturopatia bola akýmsi historickým predvojom funkčnej medicíny. Jej názov sa prekladá buď ako „natur-o-pathy“, prírodné vnímanie, alebo „nature‘s path“, prírodná cesta. Funkčná medicína je v podstate naturopatická, ale dnes už využíva veľa moderných prostriedkov ako lekárske testy, vedeckú literatúru a čoraz sofistikovanejšie doplnky a pomôcky. Premietlo sa to do jej smerovania a aj výstižnejšieho názvu.

Pôvodná idea však stále platí. Naturopati veria tomu, že chorobám, najmä tým chronickým, sa dá predísť alebo ich aj zvrátiť, ak sa vytvoria organizmu na to priaznivé podmienky. Princípom naturopatie je prirodzene udržiavať zdravie. Zameriava sa na všetko, čo ho podporuje – či je to správna výživa, bylinky, čisté prírodné prostredie a pohyb v ňom, emočné rozpoloženie človeka a schopnosť čeliť stresu. Klasická medicína sa viac zameriava na chorobu, jej diagnostiku a liečbu, často formou rýchleho potlačenia symptómu.

Naturopatia sa dostala do širšieho povedomia v 19. storočí, ale na jej rozvoj mali vplyv obory s vyše tisíc-ročnou históriou ako tradičná čínska medicína, taoizmus, indická ajurvéda, tradičné bylinkárstvo, alebo akupunktúra. Neskôr sa rozvinula hydroterapia, homeopatia, iridológia, chiroprax a iné „body-mechanics“ techniky. Asi pred 20 rokmi, skupina vedcov v oblasti výživy a skupina naturopatických i klasicky vzdelaných lekárov, začala spolupracovať pod záštitou Inštitútu funkčnej medicíny (IFM). Dá sa povedať, že jej otcom a zakladateľom je Jeffrey Bland, PhD, medzinárodná autorita v oboroch nutričnej biochémie, vysokoškolský profesor, výskumník a akýsi vizionár v oblasti budúcnosti moderného zdravotníctva.

Dva hlavné princípy modernej funkčnej medicíny sú celostný prístup k človeku a pátranie po pôvodných príčinách problémov.

Celostný prístup ku človeku vyžaduje detailné zhromaždenie vstupných informácií. Nejde len o terajší a minulý zdravotný stav, ale aj záležitosti psychiky a stresu, rodiného či pracovného zázemia, stravy a stavu trávenia, toxicity prostredia, aktivít, cieľov a očakávaní, či výsledkov doterajších terapií. Tento proces trvá minimálne 2-3 hodiny pri vstupnej konzultácii a pokračuje podľa toho, aký systém si ten-ktorý poradca či lekár zaviedol. Funkčná medicína pridáva k tomuto zhromažďovaniu informácií aj komplexné lekárske testy, alebo nové interpretácie testov existujúcich.

Druhým hlavným princípom funkčnej medicíny je pátranie po pôvodnej príčine problému. Nemala by riešiť veci štýlom, kde „na niečo“ predpisuje „niečo“. V praxi to vyzerá tak, že ak prídu dvaja ľudia s rovnakým problémom, je možné, že každý dostane iný postup. A naopak, dvaja ľudia s navonok úplne odlišným problémom, môžu odísť s postupom veľmi podobným. Ľudské telo má totiž len obmedzený počet reakcií na neobmedzený počet nových poškodzujúcich vplyvov.



V čom je hlavný rozdiel v prístupe funkčnej a konvenčnej medicíny? Je pravda, že jedna vylučuje druhú, alebo je možné, aby sa dopĺňali?

 

Určite sa nevylučujú. Práveže naopak - funkčná medicína vznikla práve preto, aby prepojila doteraz vedecky slabo akceptované smery naturopatickej medicíny s medicínou konvenčnou.

Tieto smery mali kedysi k sebe celkom blízko, ale asi od polovice minulého storočia sa medzi nimi začala vytvárať priepasť. Čím viacej začala konvenčná medicína definovať jednotlivé choroby a hľadať na ne moderné lieky, tým viac sa museli naturopatické smery utiahnuť do temer undergroundovej pozície. Ich štúdium bolo ťažké a neprehľadné, tým pádom menej kvalitné a možno i právom zaznávané konvenčnými medicínskymi školami, ktoré sa, za tie desaťročia, úzko prepojili na farmaceutický priemysel. Toto im, na rozdiel od smerov naturopatických, dodávalo silnú finančnú oporu a vedúcu pozíciu vrámci vedy, ktorá bola týmto priemyslom sponzorovaná. Prednosť dávali výskumu týkajúceho sa patentovania nových syntetických liekov, pričom prírodné metódy ostávali tým pádom v úzadí, už i z dôvodu, že prírodu patentovať nemožno. Z medicínskych učebníc sa začali vytrácať prírodné metódy, hoci tam predtým mali svoje miesto a boli lekármi plne akceptované a využívané.

Hlavný rozdiel dnešnej funkčnej medicíny a konvenčnej medicíny je najmä v časovom rámci, ktorý má lekár určený na jedného pacienta. Teda i v možnosti hlbšieho pátrania po pôvodných príčinách problému, vrátane rozsahu a dostupnosti požadovaných testov. Pri riešeniach kladie funkčná medicína dôraz na individuálnu úpravu stravy a životosprávy, doplnenie živín a obmedzenie toxínov, ako protiklad predpísania lieku klasickou medicínou.


Prečo sa podľa teba funkčná medicína dostala pod paľbu kritiky zástancov “Evidence Based Medicine”? Vraj ide o šarlatánstvo…

 

Ťažko sa k tomu vyjadriť, keďže jediná kritika, ktorú som videla, bola veľmi všeobecného rázu. Každá nová vec býva kritizovaná, bez toho to snáď ani nejde, nie? Ak má niekto námietky voči konkrétnemu postupu, ktorý používam ja, alebo kolegovia, ktorí idú podľa FM princípov, vtedy viem reagovať viac k veci.

Funkčná medicína je vlastne o tom, že sa neustále pýta „prečo“. Možno sa tento princíp niekomu nepáči, lebo si to vyžaduje priehľadnosť a pravdivosť po všetkých stránkach, úzku spoluprácu a zodpovednosť človeka, vzdelávanie, snahu sa naučiť rybu chytiť a nie ju iba dostať. Naturopat v pravom zmysle by mal byť viac učiteľom, ako lekárom. Ale ľudia v nás niekdy hľadajú náhradu lekára a chcú len rýchle riešenia, bez domácej úlohy. Čiže aj toto môže byť dôvodom, prečo to škrípe, lebo aj naturopat môže byť zlý a ísť rýchlou a ľahkou cestou a klasický lekár zase dobrý a snažiť sa urobiť viac, než jeho pozícia dnes vyžaduje.

Prečo motivuješ ľudí k vlastnému pátraniu za pravdou? Máš osobnú skúsenosť, že si našla svoju pravdu?

 

To je dosť silné vyjadrenie “nájsť vlastnú pravdu”… Pravda má byť podľa mňa objektívna, práveže s tými subjektívnymi presvedčeniami býva niekedy najväčší problém. Moja osobná skúsenosť súvisela s tým, že som vylučovacou metódou, z núdze, musela nájsť spôsoby, vďaka ktorým som sa postavila na nohy, keď klasická medicína sklamala. Tak sa pre mňa otvorila iná cesta a nové, veľmi zaujímavé pravdy. Ale zároveň aj pravdy kruté.

Niekedy je to jednoduché. Keď sa človek otvorí alternatívam, zistí, že možno stačí veľmi málo, aby sa zdravie začalo blížiť smerom k optimu a nie od neho. Niekedy býva na jednoduché riešenia pozde a začína ozajstné pátranie a tým pádom i zložitejšia cesta. Ísť hlbšie za pravdou chce určitú dávku odvahy a vytrvalosti, zmenu postoja a hlavne svojich priorít. Pred štúdiom naturopatickej výživy som netušila, že mojou pracovnou náplňou bude aj umenie meniť ľudské priority, ale niekedy je práve to treba, aby nastali žiadané výsledky.

 Aký je tvoj pohľad na hlavné príčiny vyčerpanosti a chorôb u ľudí s ktorými pracuješ? Vieš určiť časté stereotypy z ktorých by sme sa mohli poučiť? 

 

Asi ten najväčší stereotyp, s ktorým sa stretávam a ktorý vedie k stresu a následnej vyčerpanosti, je snaha mať všetko, byť všetko… A to myslím celkom obyčajné veci. Vzdelanie a titul, prácu a slušný príjem, kariéru alebo svoj biznis, istoty, zároveň byť skvelým partnerom, potom matkou či otcom, našetriť na dom, byt, nové auto, dovolenku a aktivity vo voľnom čase, veci pre deti, smartfóny, tablety, pritom sa stihnúť aj zabaviť, tráviť čas v kuchyni a mať kvalitnú stravu, športovať, vyzerať dobre, hrať sa s deťmi, zájsť za kultúrou, do prírody, mať na nový bycikel či na lyže, k tomu sa nebodaj vzdelávať, hľadať informácie, odpovedať na emaily, facebook… Mám pokračovať? :)

Druhá hlavná príčina vyčerpanosti súvisí s našim prírodným prostredím. Všetka potrava pochádza z pôdy, buď priamo ako rastliny alebo nepriamo cez zvieratá. Za posledných asi 60 rokov, poklesol obsah mikroživín v plodinách i potrave zvierat, pričom za tú istú dobu, teda asi od polovice minulého storočia, zároveň narástol počet toxických látok. A keď ku tomuto environmentálnemu stresu pridáme stres emočný, ktorý spotrebúva extra mikroživiny v tele, je to recept na pohromu. U každého sa prejaví trochu inak, podľa nastavenia genetiky. Ak nejde priamo o vyčerpanie v zmysle únavy, môže ísť o skryté vyčerpanie živín a rozvoj inej choroby.


Téma v ktorej osobne hľadám pravdu… Aký je tvoj pohľad na rozvoj alergií a intolerancie, prečo je ich zrazu oveľa viac ako v minulosti?

 

Za narastajúci výskyt alergií a oddialených alergií viním v prvom rade poškodenie nášho mikrobiómu, najmä črevnej flóry. Ako druhá vec, ktorá s tým súvisí, je strata tolerancie imunity voči potravinám.

Podľa všetkého sa toto poškodenie deje hlavne kvôli prítomnosti syntetických látok v tele, príkladom je neprimerané používanie antibiotík, obsah pesticídov a iných chemikálií v strave, vo vode, v domácnostiach a celkovo všade. Nie sú vylúčené ani nemateriálne vplyvy, napr. elektro-magnetické žiarenie.

Vedci to vysvetľujú tak, že naša genetika sa nedokáže úplne prispôsobiť tým 80-tisícom syntetických látok, ktoré sme si za posledných 100 rokov vyrobili. Naše telo nemalo do činenia s týmito látkami nikdy v doterajšej histórii ľudstva. Teda si nevie poradiť inak, než mechanizmom vyvinutým na ničenie prírodných “nepriateľov”, ako baktérií, vírusov, parazitov alebo plesní. Čiže telo začne reagovať archaickým imunitným mechanizmom na novodobé výzvy? To nemôže dopadnúť dobre. Niečo zákonite padne za obeť, v tomto prípade nastavenie imunity.

Aký je tvoj názor na lepok vzhľadom na tvoje poznatky a klinické skúsenosti z práce s “pacientami”?

 

Naviažem na predchádzajúcu otázku.

V tom procese vzniku alergií zohráva určitú zvláštnu úlohu práve lepok, ktorý svojou prítomnosťou zvyšuje priepustnosť čreva.

Podľa toho, ako sme kto nastavený geneticky a akú sme si vypestovali črevnú flóru, nastáva pri konzumácii lepku určité “pootvorenie” spojov medzi bunkami čreva. Môže trvať krátko, ale aj chronicky dlho. V stave chronicky zvýšenej priepustnosti sa do krvi dostane neprimerane veľa nerozložených častí potravín, ktoré mali pôvodne odísť von stolicou. Imunita ich vidí ako nepriateľa a začne zbrojiť. No lepok nie je jediným vinníkom, sám osebe možno ani nič nepokazí. Ale, ako my tu na ostrovoch hovoríme, “the devil’s in the detail”.

K tomu lepku sa dnes už temer zákonite “prilepí” aj nejaká tá syntetika, napr. fungicíd z paradajok, čo jeme na špagetách, alebo ftalát či hliník z naneseného deodorantu, alebo susedov glyfosát, ktorým práve postriekal burinu na chodníku. Alebo ešte lepšie, glyfosát dodaný rovno na obilí s obsahom lepku! Skvelá kombinácia.

Niektoré syntetiká, alebo ťažké kovy, keď sa ocitnú v našej krvi, slúžia podobne ako adjuvanty vo vakcínach, čiže umocňujú a provokujú reakciu imunity. Čiže tieto časti nestrávených potravín, ktoré sa pôvodne pod vplyvom lepku, toxínu, alebo zápalu črevnej sliznice ľahšie presunuli do krvného obehu, naša imunita vrámci svojej normálnej funkcie okamžite označí “pozor nepriateľ” a začne bombardovať. Vytvoria sa protilátky, armáda imunitných buniek sa začne organizovať, aby to nabudúce rýchlejšie zvládla, je teda v neustálom strehu, v pohotovosti…

Problém je v tom, že určité časti bielkovinového reťazca lepku a mnohých iných potravín, sa náhodne podobajú na niektoré proteínové časti našich telesných tkanív. Čiže pri každej aktivácii imunitnej “armády” na potravinu, je zničená aj časť vlastného tkaniva. Toto v krvnom obehu vypadá ako odpadový materiál a imunita vytvorí novú špeciálnu armádu buniek na likvidáciu konkrétneho “odpadu”. Takýmto štýlom vzniká stav nazývaný autoimunita.

V praxi to vyzerá tak, že mnohí majú určitý stupeň autoimmunity, ako to potvrdzujú testy na prítomnosť protilátok na testované tkanivá. Navonok sa nemusí prejaviť nič vážne, a to ešte niekoľko rokov, kým daný orgán nie je dostatočne poškodený, aby stratil funkciu a aby sa dala “diagnostikovať” choroba.

Či majú daní ľudia alergiu či imunitnú reakciu aj priamo na lepok? To bez testov ako napr. Cyrex Array 3 neviem potvrdiť. Ale môžem povedať, že lepok zohráva svoju úlohu ako súčasť procesu, ktorý v tele “rozdúchava imunitný oheň”. Pritom to palivo na oheň môže byť čokoľvek iné, iná potravina, chemikália, kov. Nejde tu už len o lepok. Väčšine ľudí, ktorých stretávam a vysadia lepok a iné alergény, sa zdravie zlepší. Či to znamená len také “maličkosti” ako odstránenie zápchy, schudnutie, alebo jasnejšia myseľ.


Vieš nám odporúčiť vybrané zdroje, kde by sme našli seriózne argumenty a mohli si urobiť lepši úsudok o probléme lepku?

 

Napríklad vo vyhľadávači Pubmed zadajte “gliadin” a dostanete zoznam niekoľko tisíc vedeckých prác. Prípadne vyhľadaním prác autorov ako Allessio Fasano, Michael Marsh, Aristo Vojdani..

Ak sú to príliš odborné veci, tak potom pár perličiek od nich nájdete aj na zázname z http://theglutensummit.com/bestofthebest/ pričom kompletný záznam The Gluten Summit sa dá zakúpiť napr. cez môj blog, kde je umiestnený odkaz.

Ak chcete vedieť viac a prekážkou je odborná angličtina, môžete si zakúpiť 40-stránkový preklad najzaujímavejších častí z Gluten Summitu, stačí sa ozvať na môj email katka071@yahoo.com


POKRAČOVANIE






sobota 3. decembra 2016

Aj vy mávate TRÁVIACE PROBLÉMY ?


Nutriwellness©2016
Dnes mi lunárny kalendár vyhodil potešujúcu správu, že toto je jeden z najlepších dní v roku na DOKONALÉ STRÁVENIE JEDLA.. :)

Ak ste mali niekedy problémy s trávením, určite si všímate, že niektoré dni strávite rovnaké jedlo horšie, niekedy lepšie. Stres a tvorba tráviacich štiav má na to určite obrovský a prvoradý vplyv, ale nezabúdajme aj na iné, trebárs aj JEMNÉ celestiálne podmienky.

Deň “dobrého trávenia” je momentálne veľmi vzácny… Sme totiž v období 40-dňového zimného pôstu, kedy sa príroda, a tým pádom i naše trávenie a zdravotná situácia prudko menia a sú pod zvýšeným stresom. Mnohí práve preto prechádzajú chrípkami, bolesťami hrdla, únavou a podobnými “radosťami”. Je to obdobie náročné na zdravotný stav celkovo, ale najmä na tráviaci systém.

Mne túto skutočnosť opäť raz pripomenul syr, ktorý som doterz viac-menej už mohla konzumovať bez vedľajších účinkov a to v rôznej forme (bryndza, tvaroh, chedar, ementál, parmezán, brie…). Od polovice novembra akoby utlo, a po každom pokuse mať v jedálničku nejaký mliečny výrobok sa mi upchali dutiny a ráno som sa nevedela vynačudovať, koľko hlienov zrazu hlava vytvorí. Takže dojedám po minikúskoch môj škótsky chedar a mliečnym výrobkom dávam pohov až do budúceho roku.

Zo zlého trávenia pramení mnoho problémov, ale nie všetky sa ukážu hneď a naraz. Napríklad rôzne infekcie, alergie a zápaly sa môžu vyvíjať postupne. Nestrávené jedlo nemusí hneď u každého vyvolať bolesti brucha, či nafukovanie, aj keď to sú práve tie prvé symptómy, ktoré zvykneme hodiť za plece hneď, ako nám je lepšie.

Líšime sa však jeden od druhého tým, čo nám konkrétne tie tráviace problémy najviac vyvoláva. Dôležité je vedieť aj to, na aké jedlá najviac reaguje, väčšinou nebadane a potichu, náš imunitný systém. Toto treba mať na pamäti a najlepšie si pomôcť kompletnými testami na potravinové reakcie, napr. FoodPrint na 200 potravín.

Ak ignorujeme príliš dlho, že niektoré jedlá proste nevieme dobre stráviť, či už kvôli stresu alebo iným dôvodom, vytvárame si podmienky na vznik infekcií, alergií, vrátane oddialených (IgG) imunitných reakcií na jedlo, a narušujeme symbiózu črevnej flóry. Takáto situácia môže vyústiť do chronicky zvýšenej priepustnosti čreva, ktorej dôsledkom je rozvoj autoimunitných stavov, kam sa zaraďuje čoraz viac chorôb. Napr. známe sú celiakia, reumatoidná artritída, Hashimotova hypotyreóza, kolitída, sarkoidóza, alopécia, dermatitída, psoriáza, či skleróza multiplex.

Moja situácia nulového trávenia pred rokmi ma prinútila nájsť stratégie, ktoré by mi dovolili tešiť sa akémukoľvek jedlu bez vedľajších účinkov. Moje žalúdočné šťavy boli kvôli chronickému stresu doslova vypnuté a boli dni, keď som nemala na výber a mohla jesť len detské miniporcie mono-jedál (napr. jablkovo-kokosové pyré, mixované polievky a smoothie) v rozdelených množstvách počas dňa, aby to žalúdok zvládol.

Tieto stratégie som rozvíjala niekoľko rokov a úspešne otestovala. Pripomínam, že v tých časoch ešte neboli dostupné rôzne tráviace enzýmy a tie prvé, čo sa objavili, so mnou proste "nesúhlasili". Zvládla som to bez nich, ale chápem, že to nemusí byť cesta pre každého. Pre klientov Nutriwellness som moju stratégiu zhrnula do info letáku PODPORA TRÁVENIA, ktorého poslednú verziu dnes výnimočne zverejňujem (link na konci článku).

Chcela som v ňom zvýrazniť napríklad to, aké užitočné môže byť ovocie…

Ovocie sa stalo akousi kontroverznou témou posledného desaťročia. V jedálničkoch vidím jeho minimálnu konzumáciu a to približne z týchto dôvodov: pod vplyvom 'makrobiotickej módy' vraj ovocie v zime ochladzuje (ale pivo, jogurt, či zmrzlina po večeri nie… :) a tento smer tvrdí aj to, že ovocie sa nemá jesť inokedy, len ráno. Vysvetlenia som dodnes nedostala a podľa skúseností pri meraní krvného cukru alebo s trávením živočíšnych bielkovín, sa dokonca odvážim tvrdiť pravý opak.

Pod vplyvom nízkosacharidovej Paleo módy, ktorá došla na Slovensko pomerne nedávno, je bohužiaľ ovocie nad 2 porcie denne nevhodné. Toto nie je miesto na rozoberanie detailov, ale je potrebné ujasniť aspoň toľko, že nejde len o to, koľko sacharidov skonzumujeme, ale hlavne ako sa zachová naša hladina glukózy v krvi. Priaznivci Paleo zvyšujú cukor v krvi "umelo" a majú ho veľakrát vyšší, než niektorí ľudia na strave s vysokým podielom sacharidov (individuálne nealergénnych).

Ale prečo by ovocie mohlo byť pre trávenie pozitívne?

Jedným z dôvodov sú proteolytické enzýmy (také, čo vedia rozložiť bielkovinu), ktoré sú v ovocí prítomné v rôznych množstvách a špeciálnych formách. Napr. bromelaín v ananáse, papaín v papáji, alebo aktinidín v kivi. Neviem ako vy, ale ja keď zjem takú väčšiu porciu mäsa, či dosť veľké reštauračné jedlo, o pár hodín dostanem pomerne jasnú chuť na ovocie. Prípadne k mäsu hneď dám jablčnú omáčku a brusinkový džem (zvyk v UK), alebo plátok ananásu, či aj klasický ovocný kompót, ako sme boli zvyknutý z detstva doma, či aj v jedálňach.

Tu je pár zdrojov informácií, z ktorých vyplýva, že napríklad take kivi dokáže vylepšiť trávenie mäsa, rýb, jogurtu, alebo vajíčok.


"The observed enhancement of gastric protein digestion after eating kiwi fruit may increase the rate at which protein is absorbed in the small intestine, ultimately affecting the overall protein utilization in the human body," lead author Dr. Lovedeep Kaur from Massey University in New Zealand told the Daily Mail.

"Faster and more complete digestion of food proteins occurs due to the presence of a unique naturally occurring enzyme present only in kiwi fruit, actinidin," Kaur said. "The kiwi fruit enzyme alone, even in the absence of any other digestive enzymes, is found to be capable of digesting many proteins present in foods, particularly, yogurt, cheese, tuna and raw eggs, which suggests that eating a kiwi fruit with a protein-rich meal may be a suitable solution for those with compromised digestion."

Nuž, dnešný deň "dobrého trávenia" sa pomaly končí a preto si radšej preštudujte rokmi zhromažďované stratégie, ako navrátiť trávenie do optima.

PDF Podpora trávenia


ZDROJE:

http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780123942944000080

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24252432

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23394986








nedeľa 25. januára 2015

Ako ste na tom so stresom, čo je to únavový syndróm? Alebo ako vie VLASOVÝ TEST MINERÁLOV odhaliť riziko vyčerpania



FÁZY STRESU

Kortizol
 (hormón stresu)
DHEA
(hormón energie)
1.       „boj alebo útek“
2.       „odolávanie“
3.       „vyčerpanie“


Jednou z hlavných výhod vlasového testu minerálov laboratória ARL je, že vie odhaliť stupeň stresu, alebo riziko a stupeň "nadobličkového vyčerpania". Presnejšie ide o odhalenie a hĺbku dysfunkcie HPA systému. HPA znamená, že sem patria nielen nadobličky, ale aj ich riadiace centrá hypotalamus a hypofýza (pituitary) a v konečnom dôsledku je ovplvnený celý endokrinný systém.

POZOR - správna vedecká terminológia používa názov HPA dysfunkcia (HPA axis dyzregulation). V inej literatúre sa často používa výraz vyhorenie nadobličiek alebo nadobličková, adrenálna únava. Myslí sa tým väčšinou vždy celý HPA systém a nie zlyhanie jedného orgánu nadobličiek. Poškodenie nadobličiek vo väčšine prípadov vôbec nenastáva, prípadne ide o ich energetické oslabenie (podľa TCM, kde je oblička a nadoblička to isté).

Niekedy sa popis v reporte ARL laboratória "adrenal burnout" - adrenálne, alebo nadobličkové vyhorenie alebo "adrenal exhaustion" - vyčerpanie, prelína s 2. a 3. stresovým stupňom, ako ich popisuje H. Selye alebo Dr. M. Lam. V skutočnosti ide o situáciu, keď sa hormóny pohybujú v určitom rozsahu a pacient môže zažívať striedavo oba stavy.

Dlhoročné skúsenosti  z Analytical Research Labs (ARL) a práce Dr. Wilsona odhalili súvislosti vo vzorcoch minerálov, špeciálne elektrolytov, na ARL testoch, ktoré sedeli s dole opísanými stavmi. Zmenou biochémie dokázali zmeniť aj tento stav, alebo naopak, ak sa stav zlepšil, odrazilo sa to aj v zmene biochémie tela. Toto pozorovanie dnes využíva ARL pri odporúčaní doplnkového plánu, ktorý má stav vyčerpania buď zvrátiť, alebo mu predísť, či podporiť organizmus, ak stále funguje v stave alarmu. Podrobnosti ohľadne výsledkov testov a stresovou fázou popisujem na blogu Vlasový test minerálov 1.



zdroj: walshthefataway.com


1. stresový stupeň: ALARM

BOJ alebo ÚTEK (FIGHT or FLIGHT syndrom)
Charakteristika človeka: napätý, sústredený, vybičovaný (WIRED)

Keď sa zdravý organizmus ocitne zoči-voči nejakému stresu, reaguje systémom „bojuj alebo utekaj“. Tento stav opísal po prvýkrát endokrinológ maďarského pôvodu, Hans Selye.

Po vyriešení stresovej situácie by sa mal vybičovaný organizmus vrátiť do vyrovnaného stavu. Ak to nenastane, napr. náš zdroj stresu je prítomný celý deň a po väčšinu dní, organizmus ostane v napätom stave 1. stresového stupňa dlhodobo. Takýto mobilizovaný stav je začiatkom cesty k vyčerpaniu, alebo iným problémom, čo je dané aj geneticky.

Symptómy špecifické pre 1. stupeň:

- KORTIZOL: nárast

- DHEA (hormón energie) : stále dostatočná hladina

- vysoký krvný cukor, pod vplyvom kortizolu a adrenalínu

- často aj vysoký krvný tlak

- priberanie v oblasti pásu, aj keď inde môže telo ostať štíhle

- často žiadne viditeľné symptómy

- možné sú rôzne alergie, začínajú problémy s imunitou, zápaly, občasné bolesti kĺbov a občasná apatia

- môžu nastať krátkodobé poklesy normálnej hladiny energie, ale nastane aj rýchla regenerácia

- „regenerácia a energia" sa ľahko udržuje pomocou stimulantov: kofeínu, kávy, fajčenia alebo sladkostí


Stimulanty - kofeín z kávy a koly, sladkosti, fajčenie, čokolády a silné čaje (teobromín, teofylín) a iné drogy - v skutočnosti energiu nedodávajú.
Stimulanty organizmus vyčerpávajú zo zásob energie, ktoré sú určené na stavy pohotovosti.


Do určitej miery sa únava dá prekonávať pomocou stimulantov... zdroj: losebabyweight.co.au


2. stupeň nadobličkových problémov: ODOLÁVANIE stresu


Charakteristika človeka: napätý a unavený (WIRED and TIRED)

Organizmus dlhodobo mobilizovaný a pripravený na „boj alebo útek“ sa po čase začne prispôsobovať tomuto stavu (adaptovať sa). Ako sa postupne hormóny vyčerpávajú, obdobia napätia sa začínajú striedať s obdobiami únavy. Potom sa obdobia únavy začínajú postupne predlžovať, prípadne nastane aj prvý vážny krach, po ktorom je ťažšie zregenerovať na pôvodnú úroveň energie.

Symptómy 2. stupňa:

- KORTIZOL: postupne klesá, ale môže byť neprirodzene vysoký vtedy, keď má byť nízky.


- Vysoký večerný kortizol spôsobuje nespavosť. Časté sú situácie, keď i najmenšia stresujúca udalosť vyvolá prehnané reakcie, paniku, alebo nás veľmi vyčerpá 
 
- DHEA (hormón energie) : môže byť stále ok, ale postupne klesá

- Pokles schopnosti vyrovnať sa so stresovou záťažou - nárast symptómov hypoglykémie alebo výkyvov krvného cukru, únavy, nespavosti, podráždenosti, nervozity a stavov paniky, emocionálnej nerovnováhy

- postupné vyčerpávanie (v TCM vyčerpávanie náboja „jing“)

- ak sa nezačnú podnikať kroky na regeneráciu (náboja „jing“), pokles hormónov nadobličiek začne mať vplyv aj na iné endokrinné orgány:

  • môžu ovplyvniť štítnu žľazu – nárast na hmotnosti a neschopnosť zhodiť, zimomravosť, spomalenie myslenia, neustálu únavu

  • problémy s plodnosťou alebo nízke libido
  • tráviace problémy


Človek môže prežiť v tomto stupni väčšinu svojho života, bez krachu do 3. stupňa.



zdroj: realhonestmom.com


3. stupeň nadobličkových problémov: VYHORENIE (adrenal exhaustion, burnout)


Charakteristika človeka: večne unavený

Dr. Lam používa na vstup do tohto štádia názov STAV 3C a keď pacient začne prejavovať niektoré paradoxné reakcie a extrémne dlhodobé vyčerpanie, ako STAV 3D.

Symptómy 3C stupňa:

- KORTIZOL: je celkovo nízky, ale občas môže neprirodzene vyskočiť a spôsobiť nespavosť alebo náhly stav paniky

- DHEA (hormón energie) : je veľmi nízky

- vážna únava, bez ohľadu na to, koľko pacient oddychuje alebo spí

- časté sú hypoglykémia, búšenie srdca, bolesti kĺbov, nízky tlak, závrate, točenie hlavy

- neschopnosť vstať z postele bez silnej vôle

- nevoľnosť, najmä v stojacej polohe (adrenalín nám pomáha stáť vzpriamene, ak ho nemáme dosť naraz, vzpriamený stoj je veľmi namáhavý a vyčerpávajúci)

- striedavé chute na slané a na sladké


Symptómy 3D stupňa:

- pacient netoleruje bežné lieky, doplnky a bylinné prípravky, ktoré sú inak určené na podporu energie (telo odmieta spracovávať niektoré živiny)

- väčšinu času strávi oddychovaním, aj najmenšia činnosť si vyžaduje veľké úsilie, život je limitovaný len na nevyhnutné základné činnosti prežitia

- časté sú neustále mierne horúčky

- telo sa stáva viac toxické pri akomkoľvek neopatrnom detox programe alebo diétach

- stav je veľmi podobný Addisonovej chorobe, kde vzniká kritický nedostatok výroby hormónov nadobličiek a takýto človek musí prijímať syntetické hormóny, aby mohol fungovať

- ďalšie symptómy: depresie, apatia, zvláštne myšlienky, problémy vo vzťahoch

- celé národy môžu prežívať stav vyhorenia, napríklad po prírodných katastrofách, vojnách, hlade


Addisonova choroba
Táto choroba je definovaná ako primárne poškodenie kortexu nadobličiek, ktorý z tohto dôvodu nevie vyrobiť dostatok hormónov. Dôvodom primárneho poškodenia môže byť autoimunitný stav, ktorý napáda a poškodzuje tkanivo kortexu, infekcia ako tuberkulóza, HIV, kvasinkové infekcie, krvácanie alebo nádor. Rizikovým faktorom napadnutia kortexu autoimunitou je existencia inej autoimúnnej choroby, ako napr. hypo a hypertyreóza, diabetes typu 1, celiakia, perniceous (zhubná) anémia, MS.



Zdroje:
www.drwilson.com
www.drlam.com
http://www.nlm.nih.gov/medlineplus/ency/article/000378.htm