Vplyv umelého večerného a nočného svetla na zdravie srdca

 

Umelé osvetlenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Večer používame LED žiarovky, pozeráme televíziu, pracujeme s počítačmi a mobilnými telefónmi. Mnohí ľudia navyše spia v miestnostiach, do ktorých preniká pouličné osvetlenie alebo svetlo z elektronických zariadení.

V posledných rokoch sa však čoraz viac vedeckých výskumov zaoberá otázkou, či vystavenie umelému svetlu počas noci nemôže negatívne ovplyvňovať nielen kvalitu spánku, ale aj samotné srdce a kardiovaskulárny systém.

Nové epidemiologické štúdie naznačujú súvislosť medzi vyššou intenzitou nočného osvetlenia a zvýšeným rizikom srdcového zlyhávania, fibrilácie predsiení, infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody.

Osobitne zaujímavé sú výsledky výskumov, ktoré poukazujú na možné štrukturálne a funkčné zmeny srdcového svalu v súvislosti s vystavením svetlu počas noci.

1. Nočné svetlo a zvýšené riziko srdcových ochorení

Jednou z významných štúdií publikovaných v roku 2025 v časopise JAMA Network Open bola práca s názvom:

Light Exposure at Night and Cardiovascular Disease Incidence

Autori analyzovali údaje od približne 88 905 účastníkov britskej databázy UK Biobank. Účastníci nosili zariadenia na zápästí, ktoré zaznamenávali intenzitu svetla, ktorému boli vystavení počas dňa a noci.

Výskumníci následne sledovali výskyt kardiovaskulárnych ochorení počas približne 9,5 roka.

Výsledky ukázali, že ľudia vystavení najvyššej intenzite svetla počas noci mali v porovnaní s osobami vystavenými najnižšej intenzite svetla vyššie riziko viacerých ochorení:

• Srdcové zlyhávanie: približne o 56 %.
• Infarkt myokardu: približne o 47 %.
• Fibrilácia predsiení: približne o 32 %.
• Ischemická choroba srdca: približne o 32 %.
• Cievna mozgová príhoda: približne o 28 %.

Tieto výsledky sú mimoriadne zaujímavé, pretože výskum nehodnotil iba subjektívne údaje o spánku. Intenzita svetla bola zaznamenávaná objektívnymi meracími zariadeniami.

Výskumníci zohľadňovali aj viaceré ďalšie faktory, napríklad fajčenie, konzumáciu alkoholu, fyzickú aktivitu, stravovanie a dĺžku spánku.

Treba však zdôrazniť, že išlo o observačnú štúdiu. Výsledky preto dokazujú štatistickú súvislosť, nie priamu príčinnú súvislosť medzi nočným osvetlením a vznikom ochorenia.

2. Môže nočné svetlo meniť samotnú štruktúru a funkciu srdca?

Mimoriadne zaujímavé sú aj výsledky výskumu publikovaného v septembri 2026 v časopise European Heart Journal.

Štúdia s názvom:

Nighttime Light Exposure and Cardiac Structure and Function

sa zamerala na vzťah medzi vystavením nočnému svetlu a štruktúrou a funkciou srdca.

Výskumníci využili okrem iného magnetickú rezonanciu srdca (CMR), ktorá umožňuje detailne vyhodnotiť jeho anatomické a funkčné vlastnosti.

Medzi pozorované súvislosti patrili:

• Zvýšená hmotnosť svaloviny ľavej komory.
• Zmeny hrúbky steny srdcového svalu.
• Znížená kontraktilná funkcia myokardu.
• Zmeny deformácie srdcového svalu.
• Zmeny veľkosti a funkcie pravej komory.
• Zmeny veľkosti a funkcie ľavej predsiene.

Tieto výsledky sú dôležité najmä preto, že poukazujú na možné zmeny samotného srdcového svalu a srdcových dutín, nielen na zvýšený výskyt diagnostikovaných ochorení.

Štúdia zároveň zaznamenala súvislosť medzi vyšším nočným osvetlením a zvýšeným rizikom viacerých kardiovaskulárnych ochorení:

• Srdcové zlyhávanie: približne o 29 %.
• Fibrilácia predsiení: približne o 15 %.
• Infarkt myokardu: približne o 24 %.
• Cievna mozgová príhoda: približne o 33 %.
• Kardiovaskulárna úmrtnosť: približne o 26 %.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia zmeny ľavej predsiene. Práve ľavá predsieň zohráva významnú úlohu pri vzniku a udržiavaní fibrilácie predsiení.

Je však potrebné zdôrazniť, že pozorované zmeny neznamenajú automaticky, že nočné svetlo priamo spôsobuje poškodenie srdcového svalu. Ide o asociácie, ktoré si vyžadujú ďalšie výskumy.

 

3. Prečo môže mať svetlo počas noci negatívny vplyv na srdce?

Jedným z hlavných vysvetlení je narušenie cirkadiálneho rytmu.

Cirkadiálny rytmus predstavuje vnútorné biologické hodiny organizmu, ktoré regulujú približne 24-hodinový cyklus spánku, bdenia, hormonálnej aktivity, telesnej teploty, krvného tlaku a srdcovej činnosti.

Organizmus je prirodzene nastavený na dennú aktivitu a nočný odpočinok.

Umelé svetlo počas noci môže tento systém narušiť prostredníctvom niekoľkých mechanizmov.

A. Potlačenie tvorby melatonínu

Melatonín je hormón produkovaný predovšetkým epifýzou (šišinkou mozgovou).

Jeho tvorba sa prirodzene zvyšuje večer a počas noci, keď sa znižuje intenzita okolitého svetla.

Svetlo dopadajúce na sietnicu oka však môže signalizovať mozgu, že je stále deň, a potláčať prirodzenú produkciu melatonínu.

Melatonín má význam nielen pre reguláciu spánku, ale aj pre biologické procesy súvisiace s oxidačným stresom a cirkadiálnou reguláciou.

Narušenie jeho prirodzeného rytmu môže nepriamo ovplyvňovať aj kardiovaskulárny systém.

B. Narušenie autonómneho nervového systému

Autonómny nervový systém riadi mnohé funkcie, ktoré si vedome neuvedomujeme.

Patrí sem:

• Srdcová frekvencia.
• Krvný tlak.
• Sťahovanie a uvoľňovanie ciev.
• Regulácia srdcového rytmu.

Jeho dve hlavné zložky sú sympatický a parasympatický nervový systém.

Počas kvalitného nočného odpočinku by mal organizmus prechádzať do režimu regenerácie, v ktorom má významnú úlohu parasympatická aktivita.

Narušenie spánku a cirkadiálneho rytmu môže meniť rovnováhu medzi týmito systémami a ovplyvňovať srdcovú frekvenciu, krvný tlak a reguláciu srdcového rytmu.

C. Možný vplyv na vznik fibrilácie predsiení

Fibrilácia predsiení je najčastejšou pretrvávajúcou srdcovou arytmiou.

Je charakterizovaná nekoordinovanou elektrickou aktivitou predsiení, ktorá vedie k nepravidelnému a často zrýchlenému srdcovému rytmu.

Jej vznik ovplyvňuje viacero faktorov vrátane:

• Vysokého krvného tlaku.
• Zväčšenia ľavej predsiene.
• Štrukturálnych zmien srdcového svalu.
• Zápalových procesov.
• Porúch autonómnej regulácie.
• Porúch spánku a spánkového apnoe.

Keďže cirkadiálny rytmus ovplyvňuje autonómny nervový systém aj kardiovaskulárne funkcie, jeho narušenie svetlom počas noci predstavuje biologicky vierohodný mechanizmus, ktorý si zaslúži ďalšie skúmanie.

Zatiaľ však nie je definitívne dokázané, že samotné vystavenie nočnému svetlu vyvoláva fibriláciu predsiení.

D. Vplyv na srdcový sval a metabolizmus

Dlhodobé narušenie spánku môže ovplyvňovať metabolizmus glukózy, zápalové procesy, krvný tlak a hormonálnu reguláciu.

Tieto procesy môžu predstavovať dodatočnú záťaž pre srdce.

V spojení s ďalšími rizikovými faktormi môžu prispievať k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení.

4. Záleží aj na farbe svetla? Význam Kelvinovej teploty

Pri hodnotení vplyvu svetla na ľudský organizmus je dôležité rozlišovať nielen jeho intenzitu, ale aj spektrálne zloženie.

Farba svetla sa často vyjadruje v kelvinoch (K).

Čím vyššia je hodnota Kelvinov, tým chladnejšie a modrastejšie svetlo spravidla pôsobí.

Teplota svetla	Charakteristika	Vhodnosť na večer
2200 K	Veľmi teplé, jantárové svetlo	Veľmi vhodné
2700 K	Teplá biela	Vhodné
3000 K	Mierne teplá biela	Vhodné pri nižšej intenzite
4000 K	Neutrálna až studená biela	Menej vhodné
5000 K	Denné biele svetlo	Nevhodné pred spaním
6500 K	Studené, modrobiele svetlo	Nevhodné pred spaním

 

Svetlo s vyšším obsahom krátkovlnných, modrých zložiek má spravidla výraznejší potenciál ovplyvňovať cirkadiálny systém a potláčať tvorbu melatonínu.

To však neznamená, že každé svetlo s teplotou 6500 K automaticky spôsobuje zdravotné problémy alebo že svetlo s teplotou 2700 K je úplne bezpečné.

Dôležitá je aj intenzita svetla, čas vystavenia, vzdialenosť od zdroja a jeho spektrálne zloženie.

Preto je vhodné hodnotiť svetlo nielen podľa Kelvinovej teploty, ale aj podľa biologického účinku na cirkadiálny systém.

5. Aké osvetlenie je vhodné v domácnosti?

Na základe poznatkov o cirkadiálnom rytme a biologických účinkoch svetla možno odporučiť niekoľko praktických opatrení.

Spálňa:

• Používať veľmi teplé svetlo s teplotou približne 2200–2700 K.
• Uprednostniť stmievateľné osvetlenie.
• Počas spánku udržiavať miestnosť čo najtmavšiu.
• Obmedziť prenikanie pouličného osvetlenia cez okná.

Obývacia izba:

• Vo večerných hodinách používať teplé svetlo.
• Obmedziť intenzitu stropného osvetlenia.
• Uprednostniť lokálne a nepriame osvetlenie.

Kuchyňa a kúpeľňa:

• Počas dňa možno používať neutrálne biele svetlo.
• Vo večerných hodinách je vhodnejšie znížiť intenzitu a používať teplejšie svetelné zdroje.

Počas noci:

• Vyhnúť sa zbytočnému zapínaniu silného osvetlenia.
• Ak je potrebné nočné svetlo, použiť veľmi slabé jantárové osvetlenie.
• Odstrániť alebo zakryť zdroje svetla z elektronických zariadení.

Dôležitým faktorom je aj intenzita osvetlenia. Aj teplé svetlo môže pri vysokej intenzite narúšať nočný biologický rytmus.

6. Čo je melanopická intenzita svetla a prečo je dôležitá?

V modernom výskume sa čoraz častejšie používa pojem melanopická ekvivalentná intenzita denného svetla (melanopic EDI).

Ide o parameter, ktorý vyjadruje biologický účinok svetla na melanopsínové gangliové bunky sietnice.

Tieto bunky zohrávajú dôležitú úlohu pri prenose svetelných informácií do mozgových centier regulujúcich biologické hodiny.

Melanopická EDI môže byť z hľadiska cirkadiálneho účinku informatívnejšia než samotná Kelvinova teplota.

Preto je možné, že dve LED žiarovky s rovnakou farebnou teplotou budú mať odlišný biologický účinok v závislosti od ich spektrálneho zloženia.

Tento parameter môže byť v budúcnosti dôležitý pri vývoji zdravšieho domáceho osvetlenia.

7. Záver: Je tma počas spánku dôležitá pre zdravie srdca?

Hoci zatiaľ nemáme definitívny dôkaz, že samotné nočné osvetlenie spôsobuje srdcové ochorenia, dostupné výsledky sú dostatočne zaujímavé na to, aby sme venovali väčšiu pozornosť svetelným podmienkam v našich domácnostiach.

Jednoduchým preventívnym opatrením môže byť obmedzenie intenzity svetla vo večerných hodinách, používanie teplých svetelných zdrojov a zabezpečenie úplnej tmy počas spánku.

Tma počas noci nie je iba otázkou komfortu. Je prirodzenou súčasťou biologického prostredia, na ktoré sa ľudský organizmus počas evolúcie prispôsobil.

---

Použitá vedecká literatúra

1. Windred DP et al. (2025). Light Exposure at Night and Cardiovascular Disease Incidence. JAMA Network Open. DOI: 10.1001/jamanetworkopen.2025.39031.
2. Dai J, Dai W et al. (2026). Nighttime Light Exposure and Cardiac Structure and Function. European Heart Journal. DOI: 10.1093/eurheartj/ehag563.
3. Liang X et al. (2024). Výskum vzťahu medzi vonkajším umelým osvetlením počas noci a kardiovaskulárnou úmrtnosťou. Occupational and Environmental Medicine. DOI: 10.1136/oemed-2023-109036.
4. Výskum vonkajšieho umelého nočného osvetlenia a kardiometabolického rizika (2025). American Journal of Epidemiology. DOI: 10.1093/aje/kwae269.

Poznámka k interpretácii: Uvedené epidemiologické výsledky vyjadrujú relatívne zvýšenie rizika v porovnaní medzi skupinami s rôznou mierou vystavenia svetlu. Neznamenajú rovnaké zvýšenie absolútnej pravdepodobnosti ochorenia u každého jednotlivca. Na potvrdenie príčinnej súvislosti sú potrebné ďalšie prospektívne a intervenčné štúdie.

ÚNAVA, HYPERCITLIVOSŤ, STRES - úvod do dysautonómie, MCAS, CDR a CFS/ME, alebo prečo nastáva potreba “hibernácie” organizmu?

 

Tento prehľad je môj pokus vysvetliť tri úzkosúvisiace stavy, ktoré často stoja za chronickými zdravotnými problémami mojich klientov, v ktorých sa prelína extrémna únava, alergie na potraviny či na vzdušné alergény, tráviace problémy (nafukovanie, SIBO, HIT, hnačky alebo zápchy), zvýšená citlivosť na hluk, na svetlo a na akýkoľvek iný stres. Ide o celkový stav hypercitlivosti a nezvládanie života v dnešnom prestimulovanom svete.

ANS - dysregulácia autonómneho nervového systému (dysautonómia)

MCAS - syndróm aktivácie mastocytov

CDR - bunková odpoveď na nebezpečenstvo

Tieto mechanizmy vysvetľujú, prečo sa telo niekedy zasekne v “režime prežitia” aj dlho po tom, čo pôvodná hrozba (infekcia alebo stres) pominula. To vedie k vyčerpaniu zdrojov a v extrémnych prípadoch až k úplnej “hibernácii organizmu” za účelom prežitia.

Dysregulácia autonómneho nervového systému (ANS)

Autonómny nervový systém riadi funkcie, ktoré neovládame vôľou, ako je tlkot srdca, trávenie a dýchanie. Skladá sa z dvoch hlavných vetiev: sympatika (boj alebo útek) a parasympatika (odpočinok a trávenie). Dysregulácia, často označovaná ako dysautonómia, nastáva, keď tieto dve vetvy nie sú v rovnováhe.

Hlavné prejavy:

• Závraty pri postavení sa (POTS - Postural Orthostatic Tachycardia Syndrome).
• Búšenie srdca a kolísavý krvný tlak.
• Problémy s trávením (zápcha alebo hnačka).
• Narušená termoregulácia (návaly tepla alebo zimnice).

Príklady spúšťačov: Chronický stres, vírusové a bakteriálne infekcie (napr. EBV, enterovírusy, COVID-19, Bartonella), fyzická trauma, ťažké kovy, EMF polia alebo genetická predispozícia.

 

Syndróm aktivácie mastocytov (MCAS)

Mastocyty (žírne bunky) sú kľúčovými strážcami imunitného systému. Obsahujú stovky mediátorov, vrátane histamínu, ktoré uvoľňujú pri kontakte s nebezpečenstvom. Pri MCAS sú tieto bunky hyper-reaktívne, čiže uvoľňujú chemikálie aj pri bežných podnetoch, ktoré nie sú skutočnou hrozbou (vône, zmeny teploty, stres, potraviny na ktoré nie je alergia). Na rozdiel od klasickej alergie je zapojených viacero systémov a teda aj niekoľko rôznych prejavov.

Hlavné prejavy:

• Kožné problémy (žihľavka, svrbenie, červené fľaky a oči).
• Tráviace ťažkosti (kŕče, nafukovanie, nevoľnosť).
• Neurologické symptómy (mozgová hmla, úzkosť, závrate).
• Respiračné problémy (pocit stiahnutého hrdla, citlivosť na pachy).

Príklady spúšťačov: Plesne a mykotoxíny, environmentálne toxíny, vystavenie EMF poliam (elektrosenzitivita), určité potraviny, lieky a emocionálny stres.

 

Odpoveď na bunkové nebezpečenstvo (Cell Danger Response - CDR)

CDR je evolučný mechanizmus, pri ktorom bunka v reakcii na hrozbu (vírus, toxín, trauma) zastaví svoje bežné metabolické funkcie a prepne sa do obranného režimu. Mitochondrie fungujú ako environmentálne senzory a keď pocítia hrozbu, prestávajú vyrábať energiu pre rast a regeneráciu a namiesto toho aktivujú signálne dráhy určené na prežitie a izoláciu hrozby.

Problém nastáva, keď sa bunka nedokáže vrátiť do stavu "pohody a mieru" a zostane zaseknutá v cykle CDR.  Telo stále vníma „hrozbu“, ktorá tam už nie je (alebo je vnímaná ako pretrvávajúca v dôsledku citlivosti nervového systému). Preto i naďalej zostáva v stave „metabolickej hibernácie“, čo vedie k chronickému zápalu, únave, poklese metabolizmu či inému multisystémovému ochoreniu. Takýto stav je podkladom aj na rozvoj MCAS, dysautonómie ANS a CFS/ME.

Hlavné prejavy: Extrémna únava, “putujúca” bolesť, neznášanlivosť záťaže, precitlivenosť na svetlo a zvuk, a narušený metabolizmus.

Príklady spúšťačov: Akýkoľvek zvýšený a dlhodobý stres na organizmus – chemický (imunitný, toxický), fyzický, emočný, traumy, metabolická neflexibilita. Čo presne sa prejaví určujú aj genetické vlohy.

 

Aký je rozdiel: alergia vs. histamínová intolerancia (HIT) vs. MCAS?

Je dôležité rozlišovať medzi týmito stavmi, hoci sa prekrývajú:

1. Klasická alergia: Jednoduchá a priama imunitná reakcia, ktorá sa väčšinou prejaví okamžite, alebo do cca 2 hodín. Je sprostredkovaná protilátkami IgE na konkrétny proteín (napr. arašidy).
2. Histamínová intolerancia (HIT): Problém s "histamínovým vedrom". Telo nestíha odbúravať histamín nahromadený z vonkajšej potravy i vnútornej bakteriálnej výroby, kvôli nedostatku enzýmov na jeho neutralizáciu (DAO, HNMT) a ďalšiu detoxikáciu (MAO-B, ALD, NAT2).
3. MCAS: Problém s "kohútikom na histamín". Bunky samy nadmerne produkujú histamín a iné imunitno-zápalové látky, bez ohľadu na to, koľko histamínu je v strave. Sú super-citlivé aj na najmenšie podnety. Vysadiť alergény už nestačí, prichádzajú vždy nové.

Čo sa tým dá robiť?

Všetky tri stavy (ANS, MCAS, CDR) tvoria bludný kruh. Dysregulácia nervového systému dráždi mastocyty, ktoré uvoľňujú zápalové látky, čo následne udržuje bunky v stave CDR. Liečba si preto vyžaduje komplexný prístup zameraný na upokojenie nervového systému, stabilizáciu imunitných buniek a podporu bunkového metabolizmu.

U každého bude tá cesta iná. Hoci symptómy sú si podobné, každý mal trochu iné spúšťače a má aj iné slabé miesta, či už geneticky dané, alebo epigeneticky rozvinuté.

Máte záujem dozvedieť sa viac o konkrétnych technikách na upokojenie autonómneho nervového systému alebo o tom, ako upraviť stravu pri podozrení na MCAS? 

---

Zdroje

1. Porges, Stephen W. The Polyvagal Theory: Neurophysiological Foundations of Emotions, Attachment, Communication, and Self-regulation. (Print)↩
2. Low, Phillip A. Clinical Autonomic Disorders. (Print)↩
3. Freeman, Roy. Autonomic Disorders. (Print)↩
4. Goldstein, David S. Adrenaline and the Inner World: An Introduction to Scientific Autonomic Medicine. (Print)↩
5. Afrin, Lawrence B. Never Bet Against Occam: Mast Cell Activation Disease and the Modern Epidemics of Chronic Illness and Medical Complexity. (Print)↩
6. Theoharides, Theoharis C. Mast Cells, Host Defense and Inflammation. (Academic Journal)↩
7. Maitland, Anne. Mast Cell Activation Syndrome. (Reference Publication)↩
8. Molderings, Gerhard J. Mast Cell Activation Syndrome: A Concise Practical Guide to Diagnostic Work-up and Therapeutic Options. (Academic Journal)↩
9. Naviaux, Robert K. Metabolic features of the cell danger response. (Academic Journal)↩
10. Naviaux, Robert K. Antipurinergic therapy for autism—An 80-year-old hypothesis. (Academic Journal)↩
11. Nathan, Neil. Toxic: Heal Your Body from Mold Toxicity, Lyme Disease, Multiple Chemical Sensitivities, and Chronic Environmental Illness. (Print)↩
12. Abbas, Abul K. Cellular and Molecular Immunology. (Print)↩
13. Maintz, Laura, and Natalija Novak. Histamine and histamine intolerance. (Academic Journal)↩
14. Weinstock, Leonard B. Mast Cell Activation Syndrome: A Common Cause of Unexplained Symptoms. (Reference Publication)↩
15. Hoffman, Jill. The Connection Between Dysautonomia and Mast Cell Activation. (Reference Publication)↩
16. Campbell, Andrew W. The Mycotoxin and MCAS Connection. (Academic Journal)↩
17. American Autonomic Society. Information on Dysautonomia↩
18. Mast Cell Disease Society. MCAS Overview↩
19. International Society for Environmentally Acquired Illness. ISEAI Resources↩