Histamín (histos - gr. tkanivo + amín - dusíkatá zlúčenina) je zjednodušene poslíček, kuriér, ktorý doručuje nejakú správu. Nie je ani dobrý, ani zlý.
Biologickou funkciou je histamín podobný hormónom a nervovým prenášačom, ktorými sa v tele odovzdáva nejaká informácia. Do skupiny amínov patria aj zaujímavé veci ako dopamín, serotonín, melatonín, adrenalín či tryptamín. Histamín s nimi úzko súvisí a jeho prenos informácie je dôležitý pre správne fungovanie imunity a nervového systému. Háčik je v tom, že telo je veľmi citlivé aj ak je histamínu príliš vela, aj príliš málo.
Výrobu histamínu v ľudskom tele zabezpečujú imunitné bunky v spojivovom tkanive – tzv. žírne bunky, ďalej biele krvinky bazofily, krvné doštičky a niektoré neuróny. Vzniká premenou aminokyseliny histidínu. Potom sa buď ukladá do zásoby, alebo sa rapídne rozloží. Neutralizácia histamínu sa deje pôsobením enzýmov a dva hlavné sú DAO (diamín oxidáza) a HNMT (histamínová N-metyl tranferáza). Genetické variácie v týchto enzýmoch bývajú príčinou náchylnosti na zvýšený histamín v tele, ľahší vznik alergie a histamínovú intoleranciu.
Histamín sa vyrába aj bakteriálnym pôsobením. V potravinách vďačíme za jeho výskyt bakteriálnej kontaminácii a skazeniu, ale zvyšuje ho aj cielené kvasenie, fermentácia, marinovanie či grilovanie. Výroba histamínu a iných príbuzných amínov (tyramín, putrescín, kadaverín) sa deje okrem potravín aj priamo v našej tráviacej sústave, za pomoci baktérií, ktoré sú súčasťou ľudského mikrobiómu.
Pri obehu telom sa histamín nalepí na svoj špecifický bunkový receptor H1 až H4. Závisí dosť na tom, v akom tkanive sa vyskytne a ktorý receptor aktivuje. Preto symptómy zvýšenej akumulácie histamínu môžu byť veľmi rôznorodé až nečakané.
Symptómy zvýšeného histamínu
Nádcha, kýchanie
Svrbenie, koprivka
Opuchy, červenanie kože
Migréna, bolesť hlavy
Nízky tlak, závrate
Nepokoj a nespavosť
Stavy paniky, búšenie srdca
Pálenie záhy, kyselina, reflux
Tráviace problémy, IBS
Problémový menzes
Pocity horúčavy
Kĺbové problémy, nepokojné nohy
Funkcie histamínu
1. Imunitná (receptory H1 a H2)
Histamín hrá úlohu všade tam, kde je riziko poškodenia a vniknutia cudzej
látky, a kde treba vyvolať rýchlu imunitnú akciu (sliznice, cievy,
pokožka). Rozširuje napríklad kapiláry, čím spôsobuje prudký pokles tlaku. Narastá aj
pri menzese v maternici. V dýchacej sústave vyvoláva hlienovitosť,
kýchanie, kašeľ a astmu. Na pokožke sa prejavuje vznikom koprivky,
svrbenia, sčervenania, zápalu. V iných tkanivách, napr. v kĺboch, sa
prejaví zápalom a bolesťou.
2. Nervová funkcia
V
nervovej sústave sú dôležité receptory H3, cez ktoré sa nepriamo
reguluje blokovanie a uvoľňovanie dopamínu, serotonínu, melatonínu,
adrenalínu a noradrenalínu. Tieto vplývajú na cirkadiálny rytmus
(spánok), srdcovú činnosť (krvný tlak a tep), teplotu tela, hlad a smäd, ale aj učenie,
sústredenosť a pamäť. Pri nadmernom uvoľňovaní histamínu je ťažšie sa
sústrediť, obsedieť alebo dostatočne relaxovať či zaspať. H3 receptory
hrajú úlohu aj pri rozvoji chorôb ako Alzheimerovej a Parkinsonovej,
schizofrénie, či neurologických bolestí.
3. Tráviaca
funkcia
Histamín je dôležitý ako stimulant tvorby žalúdočnej kyseliny (receptor H2) a pri kontrole apetítu (H3). Bez histamínu by nevzniklo dosť tráviacich štiav, ale ak je ho veľa, môže spôsobiť zápal, pálenie, kŕče, vlčí hlad a dokonca vredy. Tu sa aktivuje receptor H2. Staršie lieky “proti kyseline” sú H2-blokátory. Názov antihistamín sa vyhradzuje predovšetkým pre H1-blokátory používané pri alergiách, ktoré na žalúdok nemajú vplyv.
Histamín je teda životu dôležitá látka, ktorej by sme sa nemali obávať a snažiť sa jej za každú cenu zbaviť. Aj nevinné "antihistamíny", ktoré sa dajú kúpiť bez predpisu, budú mať pri dlhšom užívaní nejaké vedľajšie účinky. Oveľa lepšia ceste vedie cez kontrolu stavu nášho denného "histamínového vedra".
