Pokračovanie 1. časti
Vieš identifikovať 3 najdôležitešie kroky pre zlepšenie trávenia pri symptómoch nadúvania, “kyslosti”, netrávenia, či grgania?
Všeobecne a len tri, tak to ozaj neviem… (-: To sú presne tie druhy otázok, ktoré nesedia princípom funkčnej výživy.
Samotné nadúvanie alebo netrávenie môže mať totiž niekoľko rozličných príčin. A “kyslosť” má tiež svoje pomerne pestré dôvody, podľa toho o koho ide. Takže tie 3 hlavné kroky môžu byť pre každého iné.
Tu sú však niektoré príkady dôvodov, z ktorých možno vychádzať pri hľadaní riešenia:
Stres a chronický stres, zvýšený kortizol alebo naopak príliš nízky kortizol a nízka HCl, dysfunkcia HPA (zjednodušene a nesprávne po starom znamená "adrenálne vyčerpanie"), potravinové alergie, dyzbióza, SIBO (nadmerné baktérie v hornom tenkom čreve), viscerálna obezita, oslabenie zvieračov, nesprávne stravovacie zvyky vrátane prejedania sa, autoimunita na parietálne bunky, zápal pankreasu, celkový zápal tráviacej sliznice, zápalotvorná strava, časté branie tabliet proti bolesti, mechanický problém chrbtového nervu, stimulanty (káva, cukor, alkohol a iné), málo soli alebo veľa soli, málo zinku, vedľajšie účinky liekov, slabá tekutosť žlče, problém s pečeňou, kalcifikácia atď.
Pripomínam príklad dvoch ľudí, ktorí prídu s rovnakým problémom a odídu s odlišnými riešeniami…
Tému všeobecnej podpory trávenia mám spracovanú aj na blogu
http://nutriwellnesszapisnik.blogspot.co.uk/2016/12/aj-vy-mavate-traviace-problemy.html
Aký je tvoj pohľad na ideálny tanier? Človek, by od naturopata, čakal len bylinky, klíčky a surovú stravu… Ale v tvojom sa nájde aj maslo, mäso, či čokoláda… Sú podľa teba v mäse a tukoch nejaké esenciálne látky, ktoré nám nevyhnutne treba ?
Hmm, aj pán Kellogs bol naturopatom, ale bohužiaľ nás obdaroval cereálnymi lupienkami, ktorých použitie sa nejako vymklo z ruky… Čiže všetko má schopnosť zájsť do extrémov, aj tie klíčky, aj mäso. Aj v naturopatii sa bohužiaľ mení móda!
Bez ohľadu na môj názor, faktom je, že mäso obsahuje esenciálne látky, v zmysle definície, že naše telo ich nevie vyrobiť samo. Napríklad zinok, selén, B vitamíny, železo, esenciálne aminokyseliny… Ale esenciálne látky má asi každá celostná potravina. Ide skôr o veci, ktoré nevieme získať vo významných množstvách odinakiaľ, než zo stravy živočíšnej. Najmä vitamín B12, retinol, vitamín K2, cholesterol, ale aj “haem” typ ľahko vstrebateľného železa.
V masle je najmä vzácny vitamín K2, ktorého dôležitosť stúpa tým viac, čím viac narušený je náš črevný mikrobióm, keďže ho vyrábajú symbiotické baktérie. K2 sa síce dá zohnať z iných zdrojov (napr. japonské jedlo Natto), ale keďže maslo zároveň obsahuje dvoch blízkych “amígov” vitamínu K2, a to vitamíny A a D, bude v našich zemepisných šírkach lepším zdrojom týchto v tuku-rozpustných vitamínov. Prípadne výrobky ako ghee, alebo aj pravé “tučné” syry.
Pre mňa osobne sú lepšie stráviteľné a viac ako "mäso" zaujímavé vývary a vnútornosti, tam sú takisto látky, ktoré sa inde ťažko hľadajú (kolagén, želatína, protizápalové aminokyseliny glycín, prolín a lyzín). Naši predkovia si vnútornosti dosť vážili a poznali ich účinky lepšie, ako my dnes. Dnes sú napríklad vnútornosti cenené skôr v podobe doplnkov tzv. “glandulars”, a používajú sa na rýchlu regeneráciu toho-ktorého orgánu.
Či je mäso pre nás nevyhnutné, je aj otázkou našich momentálnych zdravotných potrieb a cieľov. Ľudia sa vedeli adaptovať na extrémne situácie prostredia, ale živočíšne jedlá tam vždy mali svoje významné miesto, pričom nešlo len o dennú konzumáciu svaloviny, ako to my zjednodušene chápeme.
Moje obľúbené pravidlo je, že všetko s mierou a všetko má svoje miesto a čas. Možno nastane aj čas „100% raw vegan“ stravy, ktorá bude mať veľký význam v ďalšom rozvoji ľudstva. Ale pokiaľ jedávame "mäso", nemalo by ísť len o svalovinu, ale kombináciu pestrých produktov zvieraťa v spojení s prevahou zeleniny a ovocia. Je to aj oveľa ekologickejšie, využiť celé zviera bezo zvyšku, dokonca i hnoj, ktorý sa v pôde premení na zdroj živín pre zeleninu a inú rastlinnú stravu…
Veľký dôraz dávaš asi na bylinky a rôzne adaptogény? Vieš nám poradiť, ktoré vybrané bylinky by sme si vedeli bežne doplniť a majú veľký význam? Napadá ma rozmarín, bazalka, či mäta?
Všetko, čo nájdeme v divokej prírode a máme tradične odskúšané, má podľa mňa obrovský význam. Naši predkovia mali odpozorované oveľa viac, ako sme dnes ochotní si vôbec pripustiť. Či už šlo o pridávanie petržlenu do zemiakov, koriandru k ryži, majoránu, rozmarýnu alebo mäty do mäsa, bazalky k paradajke, či pažítky k maslu. To je klasika, o ktorej myslím nikto nepochybuje, aj z gurmánskeho aj zo zdravotného hľadiska.
Ale dnešná doba má vyššie nároky na zdravie a preto sa akosi zákonite dostávajú medzi širšiu verejnosť aj veci, ktoré hraničia s bylinkami medicínskeho charakteru, a túto medzeru vypĺňajú práve tie adaptogény. V mojom dennom jedálničku nechýba astragalus koreň, listy gynostemmy, dendrobium, ale ani “káva” robená z húb ako reishi, cordyceps, chaga či coriolus. Čínske toniká sú možno známejšie v podobe sušených plodov goji (kustovnice) alebo kyslastej schisandry. Ak sa niekto potrebuje často “adaptovať” na stresové situácie, určite je to oblasť tradičnej medicíny, do ktorej v rámci funkčnej výživy rada načieram.
 |
| Coriolus versicolor |
Keď sme už pri bylinkách, tak ma napadá ukľudnenie pre dobrý spánok! Aké sú podľa teba najčastejšie problémy zlého, alebo nedostatočného spánku a ako sa to konkrétne odráža na zdraví? Vraj sme nervóznejši, hladnejší a celkovo depresívnejší...
Toto je ďalšia obrovská téma. Ale asi najväčší problém, ktorý registrujem, je používanie stimulantov, najmä pitie kávy. Hneď na druhom mieste je denný stres, používanie alkoholu na relax, používanie iných “stimulantov” ako hlučnej hudby, umelého svetla. Tieto veci dvíhajú kortizol, ktorý veľakrát nestihne poklesnúť do takej miery, aby sme rýchlo a hlboko zaspali. Vysoký kortizol súvisí aj so zvýšeným hladom a nervozitou. Depresie a nespavosť sú tiež úzko prepojené, cez serotonín, melatonín a dopamín.
Podobne ako s jedlom, aj s bylinkami je to tak, že každému padne dobre niečo iné. Jedného uspí čaj Roiboos, alebo tinktúra valeriánu a múčenky. Niekomu lepšie padne esenciálny olejček levandule a kadidlovníka. Alebo na zníženie kortizolu pomáha rozmarýn. U ľudí s nábehom na depresie vie pomôcť ľubovníkový čaj. Kombinácia sacharidov a melatonínu tesne pred spánkom zvykne tiež pomôcť, napr. v podobe tropického ovocia ako banánu a ananásu.
Trávenie a spánok, by sme mali... Avšak prístup funkčnej medicíny sa zaoberá aj emóciami a psychickým rozpoložením? Aké sú tvoje účinné praktiky a odporúčania pre súčasného človeka, ktorý dennodenne rieši stresy v rodine, či v práci.
Moja špeciálizácia je úprava stravy, čiže venujem sa aj tomu, ako strava a živiny ovplyvňujú hormóny a neurotranzmitery, ktoré so stresom a psychickým napätím súvisia.
Napríklad obyčajná listová zelenina ako šalát, má skvelé relaxačné účinky. Nielen kvôli obsahu horčíka, zinku a vitamínu B6, ale aj mierne-hypnotickým látkam, ktorými boli známe najmä pôvodné horkejšie, nehybridované druhy. Vlastne všetky druhy rastlín, ktoré nie sú hýčkané v skleníkoch, majú okrem relaxačného horčíka aj iné anti-stresové látky, čím náročnejšie podmienky, tým viac. Podobné platí o zvieratách.
Príkladom je ryba žijúca vo veľkých hĺbkach (Molva Dypterygia), ktorá sa vedela adaptovať ťažkým podmienkam. Z nej sa vyrába jeden z najstarších anti-stresových doplnkov (Stabilium), používaný už starými írskymi Keltmi a Rimanmi, a ktorý využívam i v mojej praxi.
Ak sú hlavnou príčinou hormóny, napr. dominancia estrogénu, to vie vyvolať nepríjemné emočné výkyvy, slabosť a pocity chaosu, ktoré znásobia trebárs už existujúce problémy vonkajšieho sveta, ktoré meniť nevieme. Vtedy začínam moje rady tým, že navrhnem vyhýbať sa všetkému, čo obsahuje tzv. xenoestrogény. Toto býva veľmi nepopulárne, lebo estrogénne pôsobenie majú veci ako kozmetika, farby na vlasy, deodoranty, vlastne všetky umelé farby a vône, potraviny vo fóliách a plastových nádobách…
Nuž, je to o celkovom životnom štýle, kam mierime, v akom svete by sme chceli žiť. O budúcnosti rozhodujeme aj tým, do čoho investujeme peniaze. Ak to budú umeliny a junk food, nikdy sa neprestanú vyrábať. Ak to bude kvalitná čistá strava a prírodné materiály, ich dostupnosť sa zvýši a ceny klesnú.
Ak ide o akútnu potrebu pomoci a niet času na komplexný program, odporučím vyskúšať jednoduché EFT (techniku emočnej slobody), alebo skúsiť pomoc prostredníctvom neurofeedback terapie, či regresnú terapiu. Niekomu skvele pomôžu i termálne minerálne kúpele a masáže.
Na dlhodobú prevenciu a odolnosť voči stresu používam veľmi rada adaptogény podľa taoistických princípov. Pri rozhodovaní mi pomáha aj test minerálov, ktorý naznačí stresový stupeň, oxidačný typ človeka, deficity, alebo toxické kovy. Ortuť a hliník majú súvislosť s centrálnou nervovou sústavou, depresiami, výbuchmi hnevu a pod. Riešenia závisia teda od toho, čo je hlavnou a vedľajšou príčinou.
Aký je tvoj finálny odkaz pre ľudí, ktorý cítia, že potrebujú zmenu? Nejaké konkrétne odporúčenia, alebo motivácia pre vytrvalé hľadanie pravdy?
Aby sme dokázali robiť dobré rozhodnutia ohľadne zdravia, musíme sa informovať.
A tu je veľmi užitočné naučiť sa kriticky, ale bez emócií, čítať alebo počúvať mediálne informácie. Pochopiť, že včera vydaná knižka môže byť už zajtra zastaraná… alebo že médiá vedia príliš zjednodušiť či prekrútiť slová vedcov. O vedeckých prácach štatistika zistila, že trvá priemerne 17 rokov, kým sa nový výsledok výskumu začne oficiálne aplikovať vo verejnom zdravotníctve a lekár ho môže využiť bez stíhania. Nuž jediná cesta je prevziať aspoň nejakú zodpovednosť za zdravie svoje i svojej rodiny a nečakať, kým nastane akútna potreba a časová núdza na to, aby sme si zo zmesi rôznych informácií vytvorili vlastný názor. Venovať sa dlhodobej prevencii a znižovaniu rizík chorôb bude zákonite viesť aj k zmenám životného štýlu, ktorých prospech presiahne potreby jednotlivcov a prejaví sa napríklad vo väčšej ohľaduplnosti voči prírodnému prostrediu.
