Môže byť solanín v zemiakoch a paradajkách príčinou vašich zdravotných problémov?

 

zdroj: foodmanifest.com

Čo je to solanín a kde sa koncentruje

Solanín je prirodzene sa vyskytujúci glykoalkaloidový jed, ktorý sa nachádza v rastlinách z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) , ako sú zemiaky, papriky, paradajky a baklažány [1] [2]. Slúži ako obranný mechanizmus týchto rastlín proti hmyzu a hubám [1] [2] [3]. Hoci je prítomný vo všetkých častiach týchto rastlín, jeho koncentrácia sa môže zvýšiť v dôsledku genetických a environmentálnych faktorov, najmä nesprávnych podmienok skladovania po zbere [1] [2] [4].

V zemiakoch sú primárnymi glykoalkaloidmi alfa (α)-chakonín a α-solanín, ktoré spolu tvoria približne 95 % obsahu glykoalkaloidov v zemiakových hľuzách [1] [5]. Solanín sa môže prirodzene tvoriť v ktorejkoľvek časti rastliny, ale v zemiakových rastlinách má tendenciu koncentrovať sa v listoch, stonkách, klíčkoch a plodoch [1] [2]. Vystavenie svetlu, fyzické poškodenie a určité odrody zemiakov môžu viesť k zvýšeniu koncentrácie solanínu [1] [2] [4]. Zelenanie zemiakov, spôsobené produkciou chlorofylu, je často indikátorom zvýšeného vystavenia svetlu a následne potenciálne vyšších hladín solanínu [2] [6]. Horká chuť zemiakov je tiež spoľahlivým indikátorom vysokého obsahu glykoalkaloidov [1] [2] [6].

Ako solanín ovplyvňuje zdravie 

Otrava solanínom sa prejavuje predovšetkým gastrointestinálnymi a neurologickými poruchami [1] [2] [3]. Symptómy sa zvyčajne objavia do 2 až 24 hodín po požití, ale môžu sa objaviť už do 10 minút, ak sa skonzumujú veľmi vysoké koncentrácie [1] [2].

Bežné príznaky zahŕňajú:

• Nevoľnosť [1] [2] [3]
• Hnačka [1] [2] [3]
• Vracanie [1] [2] [3]
• Kŕče v žalúdku alebo bolesti brucha [1] [2] [3]
• Pálenie v hrdle [1] [2]
• Bolesť hlavy [1] [2] [3]
• Závraty [1] [2]

V závažnejších prípadoch môžu symptómy eskalovať na:

• Halucinácie [1] [2]
• Strata citlivosti [1] [2]
• Paralýza [1] [2]
• Horúčka [1] [2] [3]
• Žltačka [1] [2]
• Rozšírené zreničky [1] [2]
• Hypotermia [1] [2]
• Srdcová arytmia alebo nepravidelný srdcový rytmus [1] [2]
• Rýchly pulz a nízky krvný tlak [3] [5]
• Rýchle dýchanie [3]

Úmrtia na otravu solanínom sú zriedkavé, ale boli zdokumentované, najmä pri veľmi vysokých dávkach [1] [2] [3]. Dávky 2 až 5 mg/kg telesnej hmotnosti môžu spôsobiť toxické príznaky, zatiaľ čo dávky 3 až 6 mg/kg telesnej hmotnosti môžu byť smrteľné [2] [5]. U detí môžu dávky 20-40 mg viesť k toxicite a 600 mg sa považuje za smrteľnú dávku pre dospelých [1].

Mechanizmus toxicity solanínu nie je úplne objasnený, ale predpokladá sa, že zahŕňa interakciu s mitochondriálnymi membránami, narušenie integrity buniek, inhibíciu aktivity acetylcholínesterázy v centrálnom nervovom systéme a ovplyvnenie tráviaceho systému a celkového metabolizmu tela [1] [2] [3]. Solanín môže tiež uľahčiť otváranie draslíkových kanálov v mitochondriách, čo vedie k zvýšeniu intracelulárnej koncentrácie Ca2+, ktorá spúšťa apoptózu (bunkovú smrť) [1] [2].

Prevencia

Hoci otrava solanínom nie je bežná, je kľúčové vyhnúť sa konzumácii zemiakov, ktoré vykazujú známky nazelenania, klíčenia, hniloby alebo fyzického poškodenia, pretože tieto môžu obsahovať vysoké hladiny solanínu [1] [2]. Ošúpanie zemiakov môže odstrániť 30-80 % obsahu solanínu, pretože je koncentrovaný vo vonkajšej vrstve [1] [2]. Tepelná príprava do 170 °C má minimálny vplyv na zníženie hladín solanínu [1] [2].

Aby sa predišlo otrave solanínom, zemiaky by sa mali skladovať na chladnom a tmavom mieste, aby sa zabránilo zelenaniu a klíčeniu [1] [2] [6]. Akékoľvek zelené alebo naklíčené časti by sa mali odstrániť, a ak majú zemiaky horkú chuť, nemali by sa konzumovať [1] [2] [6].

Paradajky a baklažány vystavené stresu, ako je sucho alebo extrémne teploty, môžu tiež produkovať viac solanínu ako obranný mechanizmus. Jeho obsah môžeme znížiť odtsránenín tvrdších, poškodených, alebo nezrelých častí.

Ďalšie problémy solanínu z pohľadu funkčnej medicíny

Zatiaľ čo priama, akútna otrava solanínom primárne ovplyvňuje gastrointestinálny a neurologický systém, chronická expozícia alebo citlivosť na glykoalkaloidy ako solanín môže prispievať k zápalu a zhoršovať symptómy u jedincov s už existujúcimi ochoreniami kĺbov, najmä zápalovou artritídou [8] [9]. Hypotéza vo funkčnej medicíne je, že ľuľkovité zeleniny (ktoré obsahujú solanín) môžu pôsobiť ako zápalové spúšťače u citlivých jedincov [8] [9].

Mechanizmy tohto účinku zahŕňajú:

• Zvýšená črevná priepustnosť ("syndróm deravého čreva"): Glykoalkaloidy môžu dráždiť črevnú výstelku a prispieť k riziku zvýčenej črevnej priepustnosti. Tento stav umožňuje nestráveným časticiam potravy, toxínom a mikróbom preniknúť do krvného obehu, čo spúšťa systémový zápal a imunitné reakcie, ktoré môžu ovplyvniť kĺby [8] [9] [10].
• Aktivácia imunitného systému: U jedincov s autoimunitnými ochoreniami je imunitný systém už hyperaktívny. Teoretizuje sa, že zlúčeniny ako solanín, dokonca aj v malých množstvách, by mohli ďalej stimulovať imunitný systém, čo vedie k zvýšenému zápalu a bolesti [8] [9].
• Inhibícia acetylcholínesterázy: Ako už bolo spomenuté, solanín môže inhibovať acetylcholínesterázu [1] [2] [3]. Hoci ide o mechanizmus akútnej toxicity, chronická nízka úroveň inhibície alebo individuálna citlivosť by teoreticky mohla ovplyvniť nervovú reguláciu zápalu, hoci táto súvislosť (napr. so zdravím kĺbov) je slabšie preukázaná [1] [2].

Je dôležité poznamenať, že vedecké dôkazy priamo spájajúce solanín v typických diétnych množstvách s bolesťou kĺbov alebo zhoršením artritídy u bežnej populácie sú obmedzené a väčšinou anekdotické alebo založené na observačných štúdiách [8] [9]. Bežný medicínsky výskum vo všeobecnosti nepodporuje priamu príčinnú súvislosť medzi konzumáciou ľuľkovitých rastlín a artritídou u väčšiny ľudí [7]. Funkčná medicína však často zdôrazňuje individuálnu biochemickú individualitu a úlohu stravy pri riadení chronických zápalových stavov. 

Preto sa odporúča eliminačná diéta, pri ktorej sa ľuľkovité zeleniny dočasne odstránia a potom znovu zavedú, na zistenie, či sú spúšťačom (kĺbových a iných) symptómov u jednotlivca [8] [9].

 

---

---

Zdroje

1. Karaca, M., & Erbaş, O. (2024). Solanine Poisoning: Effects, Risks, and Management Strategies. Journal of Experimental and Basic Medical Sciences
2. Solanine. Wikipedia
3. Al-Hakami, A. A., et al. (2022). Suspected Solanine Poisoning in a Saudi Boy: A Case Report. PMC NCBI
4. Friedman, M. (2006). Potato Glycoalkaloids and Metabolites: Roles in the Plant and in the Diet. Journal of Agricultural and Food Chemistry
5. EFSA Panel on Contaminants in the Food Chain (CONTAM). (2020). Risk assessment of glycoalkaloids in feed and food, in particular in potatoes and potato-derived products. PMC NCBI
6. Are green potatoes harmful?. Medical News Today
7. Solanine Toxicity Syndrome Isn’t. Science-Based Medicine
8. Myers, A. (2018). The Autoimmune Solution: Prevent and Reverse the Full Spectrum of Inflammatory Symptoms and Diseases. HarperOne. (Note: This is a book by a functional medicine practitioner, not a peer-reviewed journal article, but represents a common functional medicine perspective.)
9. The Institute for Functional Medicine. (Undated). Elimination Diet Comprehensive Guide. The Institute for Functional Medicine (This source provides general guidance on elimination diets, which often include nightshades, from a functional medicine organization.)
10. Fasano, A. (2012). Leaky gut and autoimmune diseases. Clinical Reviews in Allergy & Immunology (While this source discusses leaky gut, it does not specifically link solanine to its causation, but rather provides the scientific basis for the "leaky gut" concept often cited in functional medicine.)