JE LEPOK NAOZAJ ŠKODLIVÝ? 2.

Časť 2. Prečo práve lepok – a prečo ho nevieme dokonale rozložiť?

 

Viete, že počas vývoja ľudstva sa u nás nevyvinuli žiadne gény na dokonalý rozklad bielkoviny lepku?

Chýbajú nám genetické informácie, ktoré by kódovali výrobu enzýmu, schopného dokonale rozložiť gliadín a glutenín (to sú konkrétne časti lepku, ktoré spôsobujú naviac problémov).

Pôvodne som "nedokonalú rozložiteľnosť" v tomto článku nazvala "neúplné trávenie lepku". Problém! Bol to veľmi mätúci výraz. Bohužiaľ si to mnohí zle vysvetlili a hľadali za tým priame "tráviace problémy". O to vôbec ísť nemusí a mnohokrát ani nejde! Sú prípady, najmä tie, keď ide o skrytú či latentnú celiakiu, keď je "trávenie", rozumej naše žalúdočno-črevné pochody po zjedení lepku, úplne v poriadku...

Čiže môžem pokračovať v téme.. prečo nemáme schopnosť enzymaticky "posekať" biekovinu gliadínu tak, aby neškodila? Neprítomnosť genetickej informácie na tieto enzymatické nožnice, na rozklad špeciálnej bielkoviny, nie je až tak prekvapujúca, ak si uvedomíme toto:

• Počas 99,9% dĺžky ľudskej evolúcie, boli naši predkovia na bezlepkovej diéte.

• Lepok prišiel na scénu ľudskej evolúcie až pred približne 10 000 rokmi, spolu s rozvojom poľnohospodárstva, keď sa človek začal pohrávať s trávnatými predchodcami obilných zŕn.

Lepok je nedokonale-rozložiteľný vďaka tomu, že má pomerne zvláštnu a zložitú štruktúru. Ak si aj bez hlbokých biochemických vedomostí chceme predstaviť, o čo tu ide, jednoducho myslime na to, ze obilný lepok je unikátny medzi potravinami tým, že má ohromne široké priemyselné využitie – používa sa na výrobu lepidiel, lepiacich pások, náplastí, cigaretových filtrov, ochranných povlakov tabliet, batérií, textílií a kože, umývacích roztokov, gumových výrobkov, stavebných materiálov a pod.

Pšeničný gliadín obsahuje 50 rôznych druhov jednoduchých reťazcov bielkovín. Keď sa tieto ocitnú oddelene, napríklad spracovaním s vodou pri pečení, sú extrémne lepivé. Naopak, pšenicné gluteníny majú ovela vačšie, zložité polymerizované reťazce bielkovín, ktoré pri izolácii (oddelení) posobia ako pevná latka. Spojením gliadínov a glutenínov vznikne unikátny flexibilný materiál. Nečudo, že z lepku sa vyrábajú rôzne napodobneniny jedál, ako vegetariánske štrukturované 'mäso', granule pre zvieratá, umelé párky, steaky a šunky zo zlepencov odpadu mäsového priemyslu, podobne krabie 'mäso'. Pridáva sa do pečiva, aby dobre držalo tvar a do chleba, aby sa skrátil čas výroby. 

Ak vám toto nestačí, tu je aj kus biochémie. Bielkovinový reťazec časti lepku si predstavme ako náhrdelník z koráliek, ktorý v sebe obsahuje aj korálky (aminokyseliny) zvané prolíny (Pro), glutamíny (Gln) a seríny (Ser). Tieto isté aminokyseliny sú napr. aj v kostnom vývare, ale tam s nimi problém nemáme, práve naopak. V čom je teda rozdiel?

V bielkovinovom náhrdelníku lepku sa jednak často opakuje určitá ‘toxická’ SEKVENCIA (poradie, tzv. primárna štruktúra) korálok v reťazci a jednak nastáva nezvyčajné ZMOTANIE (tzv. sekundárna štruktúra). Podla výskumov z r. 1996-98, imunitnú reakciu v podobe pravej alergie vedia vyvolať časti reťazca, v ktorých sa opakuje sekvencia Gln-Gln-Gln-Pro-Pro a celiakiu zase vyvolajú kombinácie Gln-Gln-Gln-Pro & Pro-Ser-Gln-Gln. Po novom sa skratky aminokyselín označujú jedným písmenom. Ak sa podívate na horný obrázok gladínu (r. 2011), okrem už spomínanej sekvencie Gln-Gln-Gln-Pro (QQQP) uvidíte aj mnohé iné - dnes dokonca vedia vedci rozlíšiť, čo ktorá časť reťazca spôsobuje! Čiže konkrétne v znázornenom reťazci alfa-gliadínu sú potvorsky zakódované hneď tri negatívne funkcie: zvýšené roztvorenie buniek čreva, imunitná reakcia a bunkový jed (cytotoxicita).

Kódovanie zvýšenej priepustnosti buniek čreva má súvis aj s tým, že reťazec bielkoviny lepku nedokážeme rozložiť na dostatočne malé časti. Korálky zvané prolíny, sa v prítomnosti iných aminokyselín naväzujú na seba nezvyčajnou väzbou – nepríjemným stočením molekuly. Tieto nedokonale-rozložené časti bielkoviny nevieme vstrebať bez toho, aby črevo nepootvorilo ‘tesné spoje’ medzi jednotlivými bunkami.

Keď takúto potravinu zjeme, deje sa nasledovné:

• V lepšom prípade, konzumácia obilnín podporí vznik zápchy, alebo sa stanú potravou baktérií – bohužiaľ vačšinou tých nežiaducich, ktoré spôsobujú zvýšenú fermentáciu a alebo plynatosť, ako ukazuje napr. experiment z r. 1981 (Malabsorpcia pšeničnej múky v porovnaní s ryžou). Mnohé symptómy samozrejme nemusia vzniknúť len kvôli lepku, pšenica a obilniny obsahujú aj iné látky.

 

Poznámka - nafukovanie, zápchu alebo plynatosť väčšina ľudí nepokladá za tráviace problémy. Ak sa im to v malej miere deje temer celý doterajší život, pokladajú to za normál. Sama nie som výnimkou, prvé 2/3 môjho života som si myslela to isté.

 

• V horšom prípade sa časti bielkovinového reťazca dostanú cez pootvorené priestory buniek čreva do krvného obehu a imunitný systém na ne zareaguje vznikom zápalu (ako na každú cudziu látku). My to dlhé roky nemusíme vôbec tušiť, lebo ide o podprahový chronický zápal (na bežných testoch sa neukáže a navyše, nevidíme ani dôvod ich robiť). Existuje asi 15-30% ľudí, ktorý majú genetické riziko, že lepok môže škodiť. Títo ľudia síce budú mať za život rôzne choroby, ale s pšenicou alebo lepkom si to nikdy do súvislosti nedajú. 

 

Dnes existuje už niekoľko spôsobov, ako otestovať, či nám lepok alebo iná časť pšenice škodí, alebo či sú na to prítomné genetické predpoklady a s tým spojené riziká.  Nik nemusí hádať, ani sa nemusí s nikým o tom hádať. 

 

• Na akú konkrétnu čast lepku naša imunita zareaguje, a v ktorej časti tela vzniknú protilátky a problémy – to tiež závisí na našich génoch.

• Toto otvára cestu vzniku zdravotným problémom, ktoré na prvý pohľad s lepkom nemajú nič spoločné – od občasnej zábudlivosti, mentálnej únavy, cez problém so štítnou žľazou, nadváhou, kĺbmi, psoriázou, ekzémom, diabetes, až po Alzheimerovu chorobu.

Ak si dávate otázku, prečo lepok a obilniny nevadili našim predkom, vráťte sa k 1.časti, kde nájdete dva dôvody.

Zdroje:

STRUCTURE AND ALLERGENICITY OF WHEAT GLUTEN PROTEINS – A REVIEW
Jacek Waga, Pol. J. Food Nutr. Sci. 2004, Vol. 13/54, No 4, pp. 327–338, Department of Cereals Breeding and Quality Evaluation.

WHEAT GLUTEN IN FOOD AND NON-FOOD SYSTEMS, Research Department TECHNICAL BULLETIN, Volume XVI, Issue 6 I June, 1994 , Midwest Grain Products, Inc. Atchison and International Wheat Gluten Association, Prairie Village.

Gluten Summit Nov. 2013