 |
| CyrexLabs |
Začína to zvyčajne tak, že máme podozrenie na reakciu na lepok (pečivo, múčne jedlá), ideme k lekárovi a ten nám povie, že "lepok kľudne jedze, Vaše testy na celiakiu sú VŠETKY negatívne". Bezlepková diéta je len posledným výstrelkom pár blúznivcov.
Naozaj? Všetko je negatívne?
V tejto dobe si môže každý kúpiť v lekárni „Test na samodiagnostiku celiakie“ (ref.1) a uspokojiť sa tým, čo zistí. Prípadne má aj nejaké testy od lekára, to "nejaké" ideme kus rozobrať... Tie "nejaké" bývajú po bližšom preštudovaní často u každého rozdielne. Kto sa má v tom vyznať a čo vlastne tieto testy zisťujú? Môžme im veriť? Lebo čo sa netestuje, ešte neznamená, že je negatívne a že tu nie je problém.
Podívajme sa najskôr na test z lekárne. Podľa popisu je to "Test na odhalenie protilátok IgA proti transglutamináze, ktoré sú pri celiakii prítomné v krvi". Takže domáci test nám
testuje prítomnosť iba jednej jedinej zvýšenej protilátky - IgA tkanivovej TG-2.
A teraz príklad toho, čo vie v súčasnosti otestovať lekár pred tým, ako ponúkne biopsiu čreva na potvrdenie diagnózy (ref.2).
· protilátky proti tkanivovej transglutamináze – anti-TTG IgA
· protilátky proti endomýziu – EMA IgA
· protilátky proti deaminovaným gliadinovým peptidom – DGP IgA a IgG
· protilátky proti gliadínu IgA a IgG
· genetický test na HLA–DQ2/HLA-DQ8 haplotypy
To je už oveľa lepšie! Dokopy ide o
6-8 rôznych testov. Pričom protilátky proti gliadínu IgG sa dajú zistiť aj domácim testom na potravinové alergie, ako je napríklad FoodPrint (to neznamená, že máme rovno klasickú celiakiu, ale môže to znamenať potenciálnu celiakiu, alebo inú citlivosť na lepok).
Ale prečo ani tieto testy nemusia stačiť?
DÔVOD 1
V roku 2009 – už pred 10 rokmi! – uzrela svetlo sveta rozsiahla a dôležitá
výskumná práca Ludvigssona v the Journal of the American Medical Association. Táto práca spochybňuje doterajší „zlatý štandard“ diagnostiky celiakie a ukazuje, že je nielen zastaraný ale pre mnohých ľudí aj nebezpečný. Tu je jej zhrnutie.
Ludvigssonov tím evidoval až 286 000 biopsií a zistil, že z týchto ľudí:
1. 29 000 malo celiakiu s pozitívnou biopsiou = poškodením čreva
2. 13 000 malo latentnú celiakiu s
negatívnou biopsiou, bez poškodenia čreva, ale s
pozitívnymi protilátkami
3. 3 700 malo
negatívnu biopsiu a aj
negatívne protilátky ale ZVÝŠENÝ ZÁPAL V ČREVNEJ STENE - tento sa zisťoval počtom IEL, intraepitelových lymfocytov, ktoré sú indikátorom zvýšenej zápalovej činnosti
Po 20. rokoch sledovania týchto skupín ľudí zistili šokujúce výsledky:
1. skupina klasických celiatikov mala zvýšenú úmrtnosť o 39% (oproti zdravej populácii)
2. skupina latentných celiatikov mala zvýšenú úmrtnosť o 35%
3.
skupina nediagnostikovaná na celiakiu, ale s prítomnosťou zápalu epitelu (zvýšené IEL), mala
zvýšenú úmrtnosť až o 72% - čo je takmer dvojnásobok úmrtnosti klasických “celiatikov”
Táto skupina mala podľa všetkého
tzv. potenciálnu celiakiu, alebo - čo dnes nazývame vrámci funkčnej medicíny
NCGS - neceliatickú citlivosť na lepok - ktorá zastrešuje všetky možné, iné problémy, spojené s konzumáciou lepku a obilnín a samozrejme aj oficiálne nediagnostikovaných “celiatikov” s menším poškodením čreva (tzv. stupeň Marsh 1-2).
Ešte raz zdôrazním, že to nebol bežný výskum, ale šlo o mohutných 286 000 biopsií!
DÔVOD 2
Dr. Alessio Fasano, svetovo uznávaný detský lekár a gastroenterológ, je známy svojim výrokom spochybňujúcim tzv. zlatý štandard diagnostiky celiakie, ktorá bola dlho závislá na existencii nálezu ťažko poškodenej sliznice čreva. Podľa neho to už dnes nie je žiadny „zlatý“, ale ani „strieborný“ či dokonca „bronzový“ štandard diagnostiky.
Doteraz sa
pozitívna biopsia považovala, a na mnohých miestach stále považuje, za jediný dôkaz toho, že autoimúnna reakcia napadla vlastné telo a poškodila ho. Mnohé endoskopie sú však nepresné a to z dôvodov, ktoré Dr. Fasano identifikoval aj na svojej klinike:
1) poškodenie čreva býva nerovnomerné – sú prítomné nepoškodené ostrovčeky
2) poškodenie sa nachádza nižšie, kam endoskop nedosiahne
3) patológ rozreže vzorku zlým smerom
Takíto ľudia môžu mať stále autoimúnnu reakciu na lepok, len majú smolu, že sa u nich nepodarilo nájsť ťažko poškodené tkanivo. A kto by chcel opakovať dobrovoľne túto nepríjemnú procedúru?
Celiakia je diagnóza, ktorá predpokladá existenciu rozvinutej choroby – ale ak je potenciálny celiatik dosť dlho na prísnej bezlepkovej a zároveň protizápalovej diéte (nie každá BZL diéta je zdravá a protizápalová!), všetky znaky choroby zmiznú a črevo sa vráti do normálu. Teda sa nedá opätovne diagnostikovať, podľa dnešných štandardov, či je takýto človek "celiatikom". Aj z tohoto dôvodu sa ľuďom a hlavne deťom neodporúča, aby sami odseba, bez odbornej konzultácie, začali prísnu bezlepkovú diétu (a teda nech pokračujú v potenciálnom poškodzovaní čreva či iného tkaniva!).
Dr. Fasano navrhuje, že z týchto dôvodov by bolo oveľa výstižnejšie hovoriť o
celiatickom stave, a nie „celiakii“ ako chorobe.
Zhrňme si fázy, ktoré sa dnes používajú na opis situácie okolo celiakie (ref.2.):
1.
klasická rozvinutá (klinická) celiakia s pozitívnou biopsiou a krvnými testami
2.
tichá celiakia – ako klinická, ale pacient nemá viditeľné zdravotné problémy
3.
latentná celiakia – pacient má klinické príznaky, biopsia síce neukázala poškodenie, ale sú zvýšené IEL (intraepiteliálne lymfocyty, teda zápal sliznice) a krvné testy sú tiež pozitívne
4.
potenciálna celiakia – pacient nemá klinické príznaky, ale je prítomný zápal sliznice a biopsiou potvrdené zvýšené IEL (intraepiteliálne lymfocyty), pričom
krvné testy na dnes bežne testované protilátky nemusia byť pozitívne
"Zásadnou otázkou je, v ktorej fáze by mali lekári začať konať a odporučiť pacientovi bezlepkovú diétu?“ Dr. Alessio Fasano
DÔVOD 3
Lepok – gluten, nie je jedna látka. Skladá sa z niekoľkých druhov gladínov (alfa, gama, omega) a látky zvanej glutenín. Lekári dnes štandardne testujú len jeden jediný gliadín a žiadny glutenín.
Podobne tkanivové transglutaminázy TG - tie sú v tele niekoľké druhy, ale testuje sa len reakcia na jednu. TG sú enzými vyskytujúce sa v rôznych bunkách a majú rozmanité úlohy ako udržanie stability štruktúr, hojenie, v podstate fungujú ako lepidlo. Celiatické stavy sú typické tým, že imunita tieto TG napáda a ničí, tým pádom poškodzuje dané tkanivo.
Aby toho nebolo málo, v pšenici sú aj iné druhy proteínov, nielen tie pod názvom lepok. Ďalej je tam látka gluteomorfín, opiát, ktorý môže hrať úlohu pri vzniku závislosti na lepku (ref.6). Alergén WGA je zase z radu lektínov, na ktorý často reagujú ľudia s Crohnovou chorobou (ref.4), ktorá je, podobna ako celiakia, choroba autoimunitná.
A aké je teda riešenie?
Za posledných 10 rokov sa toho na scéne okolo testovania citlivosti na lepok ozaj udialo veľa. Kto hľadá, nájde, hoci na verejnosť si takéto veci hľadajú cestu veľmi pomaly a ani zaneprázdnení lekári o nich vedieť nemusia. Ide totiž o nové a nadštandartné testy a bude trvať ešte dlho, kým si nájdu cestu do verejného zdravotníctva. Prejdú si najskôr spochybňovaním, priam vzdorom (čo sa asi deje teraz), kým budú konečne, možno, plne akceptované (a teda aj hradené poisťovňou).
Ak nechcete čakať a zdravie je vašou prioritou aj napriek tomu, že to nie je zadarmo, tu je ukážka nadštandartných testov, ktoré používame vrámci funkčnej medicíny a výživy. Tie asi najlepšie vystihnú aj odpoveď na moju úvodnú otázku, či je dnešné testovanie celiatických stavov oficiálnou medicínou postačujúce?
V prípade záujmu o testy alebo konzultácie, ma kontaktujte na katka071@yahoo.com
A prečo to všetko robíme?
Symptómy celiatického stavu môžu byť rôzne a na prvý pohľad nesúvisiace!
Niektoré sú priamo dôsledkom tohto stavu a niektoré sú druhotne spôsobené deficitmi živín, ktoré sa nemusia ukázať. Môže ísť o 1-2 veci, ale častejšie sa nájde viacero symptómov, závisí na pokročilosti celiatického stavu, genetických a epigenetických predpokladoch toho-ktorého človeka.
Všeobecné – chronická únava, zhoršujúci sa úbytok hmotnosti (pri pokročilom stave), pomalý rast u detí, opakované potraty alebo neschopnosť otehotnieť
Imunitné - ťažšie alergie, diabetes typu 1, Hashimotova štítna žľaza, Crohnova choroba, Addisonova choroba a iné autoimunitné stavy, celkovo oslabená imunita
Tráviace – chronické hnačky, alebo naopak zápchy, IBS, nevoľnosti, šedá alebo zapáchajúca stolica, kŕčovité bolesti brucha, nafukovanie
Pľúcne - sarkoidóza
Dentálne a osteologické – nadmerná kazivosť zubov, poruchy skloviny, ústne afty, osteoporóza (najmä u mladších), ľahko vzniknutá zlomenina
Dermatologické – dermatitis herpetiformis, psoriáza, ekzémy, ústne afty, popraskané kútiky, citlivý jazyk, zdrsnenie pokožky na vonkajšej strane ramien (ako dôsledok deficitov živín)
Hematologické – poruchy zrážanlivosti krvi (trombocytóza-zvýšený počet krvných doštičiek a riziko zrazenín, ale môže ísť aj o zvýšené krvácanie – predĺžený Quickov test), anémia, ktorá nereaguje na liečbu, atrofia sleziny
Nervové – depresia, poruchy pozornosti, migrény, gluténová ataxia (závrate, problémy s koordináciou, rečou alebo zrakom), neuropatie, okcipitálne kalcifikácie (môže sa prejaviť vznikom slepoty, vizuálnymi halucináciami), skleróza multiplex, epilepsia, schizofrénia
Autor:
Mgr. Katarína Tóthová, dipCNM(NT), mANP
Konzultácie a coaching
Referencie
1. https://www.benulekaren.sk/p/241346/celiatik-test-1ks
2.
https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/celiakia
3. https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/184586
4.https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3658803/
5. Konferencia "A Grain of Truth: The Gluten Summit", 11.-17.11.2013
6. https://jhpn.biomedcentral.com/articles/10.1186/s41043-015-0032-y
