streda 15. apríla 2020

Čo škodí mikrobiote, bude škodiť aj imunite




MIKROBIÓM

Ľudský mikrobióm je súhrnný názov pre genetický materiál mikrobiálnych organizmov, ktoré žijú v ľudskom tele. Tento genetický materiál je nevyhnutný na zachovanie nášho zdravia a normálne fungovanie ľudského tela. Vyvíjali sme sa spolu a flexibilita v zmene mikrobiómu (napr. na rozdiel od rastlín) pomohla človeku prispôsobiť sa rôznym životným podmienkam.


MIKROBIOTA

Ľudská mikrobiota pozostáva z rôznych druhov organizmov, ktoré s nami spolunažívajú. Najpestrejšia i najviac flexibilná mikrobiota sa nachádza v tráviacej sústave, konkrétne v črevách. Druhá najväčšia skupina organizmov mikrobioty sa nachádza na pokožke.

Ak sa nejakým spôsobom naruší táto harmónia (príklady vidíte na obr. hore), premnožia sa tzv. oportunistické organizmy, ktoré zaberú voľné miesto tam, kde sa vytvorilo zničením prirodzenej mikrobioty. 

Črevná mikrobiota

Črevná „flóra“ bol starší názov pre črevnú mikrobiotu, ktorá okrem baktérií, kvasiniek a iných hubových organizmov, obsahuje aj vírusy, parazity a iné jednobunkové organizmy. Každý človek má trochu iné zloženie mikrobiómu a najmä črevnej mikrobioty, podľa toho, v akých podmienkach sa narodil, vyvíjal, kde žije, aké jedlo konzumuje, akým syntetickým látkam je vystavený a mnoho iných vplyvov (viď obr.).

VPLÝVA NA:

VÝŽIVA

– zvyšuje dostupnosť a využiteľnosť živín z potravy

- biosyntetizuje niektoré vitamíny (K, B12, B2, folát a pravdepodobne aj ďalšie)

- ovplyvňuje čiastočne aj tvorbu energie či jej uloženie v podobe tuku

– vplýva na pocity hladu a nasýtenia



IMUNITA

- imunitný systém a mikrobiota vytvárajú úzke spojenectvo

– mikrobiota svojou prítomnosťou „trénuje“ našu imunitu, ktorá by inak temer neexistovala a reguluje tak fungovanie a stupne zápalovej činnosti, ktorá je v niektorých prípadoch potrebná a pozitívna

- mikrobiota podporuje rýchlu a pohotovú reakciu na vniknuté patogény a ich zničenie cez viacero úrovní, no na druhej strane sa táto výhoda stáva náchylná na akékoľvek narušenie mikrobioty a vznik prehnaných reakcií a alergií

- podporuje vhodné odstraňovanie vlastných, poškodených častí tkanív a starých buniek tak, aby to bolo dostatočné, ale zároveň bez zbytočného preháňania, čím znižuje riziko autoimunitnej reakcie a vzniku chronickej choroby



SPRÁVANIE

– molekuly uvoľnené mikrobiotou v črevách vedia ovplyvniť činnosť nervov a hormónov

– vplývajú na náladu, pocity nasýtenia, alebo chute na určité potraviny, napr. sladké

– podľa všetkého existuje prepojenie s depresiou, autizmom a ďalšími mentálnymi problémami



CHOROBY

slabá diverzita (rôznorodosť) mikrobiómu sa spája so zápalovými stavmi, napr. zápal v črevách (IBS, rakovina), obezita (využitie energie), diabetes typu 2 a metabolický syndróm ...

– súvis s rôznymi chorobami je predmetom neustáleho nového výskumu

– vývoj mikrobioty v črevách má prepojenie na rozvoj a zdravie mozgu, napr. má vplyv na únavu, stres, stavy paniky, dokonca aj šírenie patogénnych látok a infekcií prostredníctvom prepojenia vagus nervom



ZDROJE

Role of Microbiota in Immunity and Inflammation

Autoimmunity and the Gut

What is the Gut Microbiota, what is the Human Microbiome?

Bacteria as vitamin suppliers to their host: a gut microbiota perspective.

The core gut microbiome, energy balance and obesity

How gut bacteria affects brain and body (infographics)

May the Force Be With You: The Light and Dark Sides of the Microbiota–Gut–Brain Axis in Neuropsychiatry

Autoimmune Disorders of the Brain and Peripheral Nervous System


piatok 13. marca 2020

Potraviny proti angiogenéze



Angiogenéza je jedným z niekoľkých mechanizmov, ktorým vzniká a rozširuje sa rakovinový nádor, a to nekontrolovaným rastom nového krvného riečišťa. Je to inak prirodzený mechanizmus v tele, potrebný pri hojení rán a pri pôvodnej tvorbe všetkých krvných ciev počas embryonického vývoja.

Problém nastáva vtedy, ak v tele dlho prebieha chronický zápal (viď osobitný leták na detailné objasnenie mechanizmu zápalu a dôležitosti protizápalovej stravy).

Ak sa proces vymkne spod kontroly imunitného systému cez zápalotvornú činnosť, angiogenéza pokračuje divoko a stáva sa prostriedkom na prívod živín k rastúcemu nádoru.

Potraviny vedia tento proces obmedziť len v počiatočných štádiách, ktoré sú bežné aj v zdravom tele, a ich konzumácia je teda preventatívneho charakteru pre každého človeka (proti vzniku, alebo návratu choroby). Mnohé z potravín majú hneď niekoľko kombinovaných mechanizmov, ktorými proti vzniku rakoviny pôsobia. Takisto sa synergicky ovplyvňujú - pri konzumácii viacerých druhov naraz sa pozitívny efekt niekoľkonásobne zvyšuje.

Objemová polovica denného či týždenného taniera ako zelenina a ovocie je základom modernej výživy, ktorá musí byť viac protizápalová, aby mohla čeliť požiadavkám našej toxickej doby.


 

Príklad jedného z Nutriwellness tanierov - jedna fáza z niekoľkofázového prístupu riešenia stavov a následkov chronického zápalu v tele


Keto Tanier


 
Zdroj
Angiogenesis Foundation (angio.org) from https://www.youtube.com/watch?v=OjkzfeJz66o



streda 11. marca 2020

Podporte imunitu pomocou melatonínu (a kde v strave ho nájdete)





Čo je to melatonín a prečo sa ním zaoberať práve teraz? 

 

Melatonín je látka, ktorá sa v tele tvorí zo serotonínu pri zotmení a navodzuje hlboký, kvalitný spánok. Jeho význam je však oveľa ďalekosiahlejší, než len sladký spánok... Má veľmi výrazné antioxidačné účinky, na ktoré nesiaha ani dobrá strava, či vitamínové doplnky. Regenerácia tela prebieha na niekoľkých úrovniach práve v noci, keď nič nejeme a keď je organizmus v relaxovanom stave.

Bolo ukázané, že riziká väčšiny chorôb prudko stúpajú práve v prípadoch nekvalitného spánku a nízky melatonín je, podľa všetkého, jedným z hlavných dôvodov. Výroba melatonínu klesá pri zvýšenom kortizole a pri narušenom cirkadiálnom rytme. Kortizol je hormón, ktorého hladina narastá pri strese, strachu a pocitoch ohrozenia, ale aj pri hluku, silnom svetle, súťaživosti a zápaloch.

Narušenie cirkadiálneho rytmu nastáva pri vystavení organizmu určitým žiareniam. Patrí sem najmä vystavenie očí svetlu modrého spektra v dobe po západe slnka (obrazovky, úsporné žiarovky, LEDky a pod.). Oheň a klasické žiarovky používané v minulosti majú modré spektrum veľmi slabé a prevažuje farba oranžová. Takisto sa potvrdzuje, že aj iné umelé elektromagnetické žiarenia (wifi, mobilné siete) majú na výrobu melatonínu negatívny dopad. Za zmienku stojí aj to, že mesto Wuhan v Číne, známe kvôli rozšíreniu nového koronavírusu, bolo jedným z prvých miest na svete, kde sa zaviedla celoplošná 5G sieť (desaťtisíce vysielačov) a to približne 2 mesiace pred vypuknutím nákazy. Negatívny vplyv na výrobu melatonínu má aj práca na nočné smeny, lety cez časové pásma, či aj posun ručičiek hodín pri letnom čase a inak nepravidelný spánkový režim.

Okrem cirkadiálnych zmien reaguje melatonín aj na zmeny sezónneho charakteru a striedanie ročných období. Jeho reakcia na skracujúce sa, alebo predlžujúce sa dni, je dôležitá pre všetky organizmy, ktoré sa musia prispôsobiť zmeneným environmentálnym podmienkam, aby prežili a dokončili svoj rozmnožovací cyklus, rast, či v prípade rastlín dozrievanie plodov a semien. Melatonín je prepojený aj na iné hormóny a signalizačné funkcie organizmu. Aj z toho dôvodu mávajú väčšiu epifýzu zvieratá žijúce v ťažkých podmienkach vyšších zemepisných šírok. Signalizácia melatonínu pomáha zabezpečiť, aby sa mláďatá rodili v priaznivejšom čase a mali šancu prežiť.

Odkiaľ sa berie melatonín 

 


U človeka vyrába melatonín najmä mozgová žľaza epifýza, ale vedci postupne prichádzajú na to, že temer každý orgán v tele má mechanizmus výroby melatonínu (aj keď nie je ešte známe, koľko ho vyrobia a prečo presne). Už len toto poukazuje na nesmiernu dôležitosť melatonínu u človeka a iných organizmov.

Epifýza sa nachádza približne v strede mozgu a je veľkosti fazuľky. Okrem výroby melatonínu je jej funkciou aj recyklácia, či filtrovanie mozgovo-miešnej tekutiny. Niekedy sa táto žľaza označuje aj za parietálne oko, alebo “tretie oko”, ktoré dokáže vnímať aj zmeny iné, ako registrujú oči. U niektorých živočíchov, ako rýb a plazov, sa používa napríklad na termoreguláciu.

Bohužiaľ, epifýza patrí medzi orgány, ktoré sú najviac náchylné na kalcifikáciu. Kalcifikácia obmedzuje výrobu melatonínu a môže súvisieť s chorobami, ktoré sú typické práve vo vyššom veku, keď kalcifikácia narastá. Existujú napríklad teórie, že zvýšená kalcifikácia epifýzy súvisí s endokrinnými a neurodegeneratívnymi chorobami.

Melatonín vzniká premenou aminokyseliny tryptofánu na 5-hydroxytryptofán a ďalej na serotonín (5-hydroxytryptamín), ktorý sa po západe slnka mení na melatonín (N-acetyl-5-methoxytryptamín). Z toho dôvodu bude jeho výroba obmedzená aj pri extrémne nízkom príjme tryptofánu (ako súčasti bielkovín). Na premenu budú vplývať aj kofaktory folátového cyklu, teda kyselina listová (najmä dostupnosť aktívneho folátu), ďalej vitamíny B6, B12 a zinok s horčíkom.

Následky elektrosmogu (umelého osvetlenia a iných žiarení) na spánok a imunitu

 

Počas spánku prebieha, aj vďaka melatonínu, dôležitá regenerácia tkanív, slizníc a špecificky tenkých bariér (tenké črevo, mozog, mechúr…), ktoré chránia pred vnikom toxických látok do krvi a orgánov. Narušenie týchto bariér sa prejavuje znížením imunity, až vznikom autoimúnnej reakcie (celiakia, reumatoidná artritída, psoriáza, Alzheimerova choroba atď.).

Kvalitný spánok bude preto nesmierne dôležitý pre dobré fungovanie imunitnej sústavy a optimálnej detoxikačnej schopnosti organizmu
, ktorá si vyžaduje pokoj, dostatočne nízky kortizol a dostatočne vysokú hladinu hormónu melatonínu.

K elektrosmogu patrí wifi, Bluetooth techológie, mobilné siete, ale aj bežná elektronika, rozvody v stenách a (aj nezapnuté!) nočné lampy. Aj tí, čo nereagujú priamo a nie sú inak citliví (migrény, tlaky v hlave, brnenie, závrate, zahmlené myslenie), môžu mať pod vplyvom umelých žiarení problém s dostatočnou tvorbou a funkciou melatonínu.

Ďalší "neviditeľný" problém môže nastať prostredníctvom vplyvu žiarení na našu mikrobiotu. Mikrobiota je súhrn mikroorganizmov (baktérie, huby, vírusy, parazity), ktoré s nami spolunažívajú a regulujú aj mnohé telesné funkcie, vrátane asi 80% imunity. Ako všetky mikroorganizmy, ľudská mikrobiota bude reagovať na nové umelé elektromagnetické frekvencie s nepredvídateľnými následkami. Mobilné vysielače môžu byť nasmerované priamo na byt či dom, sused môže mať modem s wifi na druhej strane steny 20cm od postele, pustený 24 hodín denne. Dôležité je všímať si to najmä v prípadoch, ak zrazu máte slabší spánok bez iného dôvodu, prípadne ste dostali vážnu chorobu, z ktorej sa neviete dostať, alebo ak máte malé deti, či plánujete počatie a nedarí sa.

Vplyv nových a silnejších mobilných sietí nebol nikdy nijako testovaný, nikdy v minulosti sme neboli vystavení ničomu podobnému, a všetci sme tým pádom pokusnými králikmi.

Čo s tým? 

 

Chrániť sa pred nadmernými žiareniami a modrým svetlom večer a v noci je logickým riešením, ale nie je to predmetom tohto článku.

Ako inak podporiť dobrý spánok?

Ak je hladina kortizolu vysoká, bude nízka výroba melatonínu. A naopak, ak nevzniká dosť melatonínu, hladina kortizolu ostáva vyššia... Ako preseknúť tento zamotaný kruh?

Melatonín sa našťastie nachádza aj v mnohých potravinách a to v množstve, ktoré dokáže ovplyvniť hladinu v krvi a tým pádom pomôcť s reguláciou spánku. Na rozdiel od serotonínu, ktorý sa bežne nedostane krvou cez bariéru mozgu, u melatonínu sa zistilo, že toto nie je problém. Čiže aj pri konzumácii potravín s obsahom melatonínu sa tento dostáva do mozgu a tým pomáha spánku. Najvyšší obsah melatonínu sa zistil u kyslých čerešní (vedie druh Montmorency), ktorých koncentrovaná šťava je známa pomôcka pri nespavosti, ale aj rôznych zápaloch.

Prečo nie ako doplnok melatonínu?

Pri všetkých živinách platí, že sú najlepšie z potravín, kvôli efektu synergie s inými, často ešte neobjavenými látkami. Dvojnásobne to platí pri hormónoch alebo ich formách, ktorou je aj melatonín. Niektoré živiny sme si bohužiaľ z pôdy už vyčerpali, a preto vznikla nutnosť a zmysel brať ich doplnkovo, ale v prípade melatonínu je to iné, keďže ide o hormón a branie umelo-syntetizovaných foriem hormónov môže mať nepredvídateľné následky.

zdroj: neuronanos.com
Doplnok melatonínu nenahradí pôvodnú príčinu jeho zníženia, a to nevhodné vystavenie sa umelým žiareniam a osvetleniu, či nadmieru stresu a strachu (ktoré udržujú vyšší kortizol). Doplnok je vhodnejší ak ide o jet lag, a teda jednorázové použitie pri letoch a posunoch ručičiek hodín.

Okrem potravín zo zoznamu dole sa zistilo, že vrámci tropického ovocia spôsobil najväčší nárast melatonínu ešte ananás,  viac ako banán a tretí bol pomaranč (meraním metabolitu melatonínu v moči).

Tieto potraviny večer (po zotmení) pomôžu negovať denný kortizol a navýšiť hladinu melatonínu.

Koncentrát čerešňového džúsu dostať ako doplnok stravy (vrátane našej Natural Dispensary).


POTRAVINA
Melatonín, ng/100g*
Koncentrát džús kyslých čerešní
17 535
Kyslé čerešne
(najviac Montmorency, druh Balaton 6x menej)
200 - 14 000  
Nočné mliečko
10-40 ng/ml (1.035g)=
966 - 3 865 ng/100g
Orechy vlašské
270**
Horčičné semeno
191.33
Kukurica
187.80
Ryža
149.80
Zázvorový koreň
142.30
Arašidy
116.70
Jačmenné krúpy
87.30
Ovsené vločky
79.13
Špargľa
76.62
Paradajky
53.95****
Pivo, víno
50 - 200  približne
Mäta čerstvá
49.66
Čaj čierny
40.50
Banán menej zrelý
31.40
Brokolica
26.67
Archangelika lekárska
25.12
Granátové jablko
21***
Jahody
21***
Ľubovník bodkovaný
19.61
Banán zrelý
18.50
Kel ružičkový
16.88



* suchá hmota s výnimkou čerešní a tekutín
** priemer – zistené hodnoty 90.7-450 ng/100g
*** priemer – zistené hodnoty 13-29 ng/100g
alebo inde merané jahody čerstvé 1.38–11.26 ng/g (na gram!)
**** alebo inde merané čerstvé 4.11–114.52 ng/g (na gram!)
 

Zdroje