Jarný pôst 21. storočia - čo hovorí o detoxikácii vaša genetika?

 

Clachan An Diridh. Miestna tradícia hovorí, že kamene boli navštevované v prvý májový deň, keď sa okolo nich urobil sprievod v smere deiseil (v smere hodinových ručičiek).

 

Blíži sa definitívna rozlúčka so zimou. Oslávme jarnú rovnodennosť a príchod jari tým, že odľahčíme organizmus od vecí spájaných s tmou a chladom, ktoré nás mali počas zimy vyživovať a hýčkať.

Oba hlavné pôstne obdobia v histórii, predvianočné a predveľkonočné, sa týkajú času prudkých zmien a výkyvov - na začiatku zimy a pri jej odchode. Pre veriacich môžu znamenať niečo iné, ale ktovie, či je to len náhoda, že vo všetkých tradíciách sa prelína vysadenie živočíšnej stravy, alkoholu, návykových látok a potravín a obmedzenie tučných jedál. 

Odľahčenie organizmu je spoločným prvkom každého pôstu a z pohľadu biológie pomáha prispôsobiť sa obdobiu prudkých zmien vonkajšieho prostredia. Zima samotná je obdobím pokoja a stability. Ale príchod jari prináša nepokoj, výkyvy a záťaž, ktorú možno nevnímame tak psychicky (ako je to pri príchode zimy), ale pre naše fyzické telo to môže byť oveľa namáhavejšie. Imunita trpí po zime aj nedostatkom vitamínu D, pokiaľ sme si nedávali pozor na jeho doplnenie, podobne je to s vitamínom C z čerstvého ovocia a zeleniny.

Aký druh jarného odľahčenia a aká „detoxikácia“ je najvhodnejšia práve pre vás, môžu ukázať aj vaše gény. Napríklad tak propagovaná ranná citrónová voda nemusí byť pre každého to pravé... V reporte EstroGÉNY (DetoxGÉNY) sa podívam na dve fázy detoxikácie a ako si s nimi organizmus vie poradiť. Genetika vie odhaliť napríklad stav "patologického detoxikátora", ktorým bude nápomocný ťahák z potravín, bylín a živín, na spomalenie negatívnych účinkov vyplývajúcich zo špecifického nastavenia detoxikačných enzýmov. 

V období zvýšeného detoxu je kľúčovým chrániť sa pred zbytočnou akumuláciou látok, ktoré nie sú dostatočne spracované na odchod von z tela. V tom medzistave vedia byť agresívnejšie, ako originál a narobiť viac škody.

Ako to zistiť? - originálny REPORT GENETICKÝCH VARIÁCIÍ detoxikačných enzýmov

 

 

Ak ste dočítali až sem, možno vás bude zaujímať celý kontext kompletnej detoxikácie?

 

Z nasledovného obrázku si všimnite napríklad to, že správny detoxikačný proces sa neozaobíde bez pravidelnej a úplnej stolice. Ak nejdete po každom väčšom jedle... alebo idete príliš často, pre organizmus to bude problémom číslo 1. Vtedy odporúčam začať od podlahy a podívať sa, ako funguje vaša tráviaca sústava. Zdravie začína v zdravom čreve! Preto vás zároveň pozývam absolvovať môj vstupný 3-mesačný coaching.

💚

 

Kliknutím na obrázok ho otvoríte v lepšej kvalite.

 

VIP klub Nutriwellness

 

Dlho žiadaná forma minikonzultácií je na svete :)  Pozývam všetkých záujemcov a teším sa na vás.

Dovidenia "v klube"!

Viac detailov TU

 

 

 

NAOZAJ spúšťa stévia v tele klamlivý proces podobne ako umelé sladidlo aspartám?

 

Mikrobiologička Ivana Stenzlová v rozhovore magazínu 40plus.sk tvrdí:

„Stevia je bylinka, ktorá je veľmi sladká. Veľa ľudí nechce konzumovať cukor (nielen diabetici) a konzumuje steviu. Ale pri stevii si treba dať pozor. Ak ju konzumujete raz za čas, je to v poriadku. Ale ak ju nahradíte, a dokonca máte na nej postavené mlsanie, nie je to dobre. Stevia v istom ohľade funguje podobne ako umelý cukor. Samozrejme, je to bylinka, nemá v sebe chémiu ako aspartám, ale spúšťa v tele podobné reakcie ako umelé sladidlá.“

„Ak si dáte do úst steviu, telo sa nachystá, že dostane cukor. Ten však neprichádza. Prichádza iba sladká chuť. Telo ale zníži krvný cukor, a následne je hladina krvného cukru nízka. Preto následne vypumpuje cukor z krvi cez stresovú reakciu do tela. Stevia u človeka zvyšuje chute na sladké a môže sa po nej priberať.“

 

Ako je to teda? Máme sa báť stévie?

Pozrime sa na dve nedávne vedecké práce.

1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7600789/

Sladidlo vyrobené zo stévie nielenže nespustilo žiadne negatívne reakcie, ale “štatisticky výrazne” zabránilo prírastku hmotnosti v skupine, ktorá ju konzumovala namiesto cukru. Ohľadne ukazovateľov inzulínu (ten by nás mal zaujímať najviac), ranného cukru, hladiny cukru v krvi po jedle, cholesterolu a pár iných, vyšla stévia tiež lepšie ako cukor, ale keďže sa pokus vykonával na malej skupine, tieto pozitívne zmeny po konzumácii stévie neboli “štatisticky významné”.

Pre nás je podstatné vedieť, že u týchto zdravých ľudí stévia nezmenila hladiny inzulínu a krvného cukru ani po 12 týždňoch užívania, čiže ani “cez stresovú odozvu”, ako tvrdí Ivanka Stenzlová.

Takisto nevyvolala chute na sladké, skupina ľudí konzumujúca stéviu totiž zaznamenala menší apetít.

V tejto štúdii a v súlade s väčšinou výsledkov štúdií na ľuďoch denná konzumácia komerčne dostupnej stévie neovplyvnila homeostázu glukózy ani inzulínovú odpoveď u zdravých dospelých.

2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2900484/

V tomto experimente boli zahrnutí aj ľudia s obezitou. Skupina užívajúca stéviu mala hladinu krvného cukru aj inzulínu meranú  20, 30 a 60 minút po konzumácii podstatne nižšiu, ako skupiny konzumujúce ako sladidlo aspartmán alebo cukor. Po 120 minútach, keď sa hladiny približne vyrovnali, bola hladina inzulínu po stévii mierne vyššia ako v skupine konzumujúcej cukor, ale nižšia ako u tých, čo konzumovali aspartmán.

Ani jedna skupina nezaznamenala zvýšený apetít v súvislosti s použitým sladidlom.

Na záver práce sa píše, že ak budúce štúdie potvrdia tieto výsledky, stévia bude pokladaná za prostriedok na manažment hyperglykémie po konzumácii, ktorá prispieva ku vzniku inzulínovej rezistencie a diabetes typu 2.

Ohľadne podozrenia na mierne vyšší inzulín po 120 minútach oproti cukru ide o štatisticky malú hodnotu. Bolo by preto vhodné podobné experimenty zopakovať a odsledovať správanie inzulínu po dlhšej dobe.

Pri experimentoch na malej vzorke ľudí ide často o jedného či dvoch ľudí, ktorí majú atypické výsledky a vedia štatisticky znehodnotiť výsledky iných. Toto pátranie by som preto uzavrela tak, že pre malé percento individuánych prípadov môže síce platiť, čo tvrdí Ivanka Stenzlová, ale pre väčšinu ľudí bude strašenie ohľadne škodlivosti stévie prehnané.

Ako vždy, individuálny prístup a diagnostika budú lepšie, ako zovšeobecňovanie a verejné strašenie.