Čo je to melatonín a prečo sa ním zaoberať práve teraz?
Melatonín je látka, ktorá sa v tele tvorí zo serotonínu pri zotmení a navodzuje hlboký, kvalitný spánok. Jeho význam je však oveľa ďalekosiahlejší, než len sladký spánok... Má veľmi
výrazné antioxidačné účinky, na ktoré nesiaha ani dobrá strava, či vitamínové doplnky.
Regenerácia tela prebieha na niekoľkých úrovniach práve v noci, keď nič nejeme a keď je organizmus v relaxovanom stave.
Bolo ukázané, že riziká väčšiny chorôb prudko stúpajú práve v prípadoch nekvalitného spánku a nízky melatonín je, podľa všetkého, jedným z hlavných dôvodov.
Výroba melatonínu klesá pri zvýšenom kortizole a pri narušenom cirkadiálnom rytme. Kortizol je hormón, ktorého hladina narastá pri strese, strachu a pocitoch ohrozenia, ale aj pri hluku, silnom svetle, súťaživosti a zápaloch.
Narušenie cirkadiálneho rytmu nastáva pri vystavení organizmu určitým žiareniam. Patrí sem najmä vystavenie očí
svetlu modrého spektra v dobe po západe slnka (obrazovky, úsporné žiarovky, LEDky a pod.). Oheň a klasické žiarovky používané v minulosti majú modré spektrum veľmi slabé a prevažuje farba oranžová. Takisto sa potvrdzuje, že aj iné
umelé elektromagnetické žiarenia (wifi, mobilné siete) majú na výrobu melatonínu negatívny dopad. Za zmienku stojí aj to, že mesto Wuhan v Číne, známe kvôli rozšíreniu nového koronavírusu, bolo jedným z prvých miest na svete, kde sa zaviedla
celoplošná 5G sieť (desaťtisíce vysielačov) a to približne 2 mesiace pred vypuknutím nákazy. Negatívny vplyv na výrobu melatonínu má aj
práca na nočné smeny, lety cez časové pásma, či aj posun ručičiek hodín pri letnom čase a inak nepravidelný spánkový režim.
Okrem cirkadiálnych zmien reaguje melatonín aj na
zmeny sezónneho charakteru a striedanie ročných období. Jeho reakcia na skracujúce sa, alebo predlžujúce sa dni, je dôležitá pre všetky organizmy, ktoré sa musia prispôsobiť zmeneným environmentálnym podmienkam, aby prežili a dokončili svoj rozmnožovací cyklus, rast, či v prípade rastlín dozrievanie plodov a semien. Melatonín je prepojený aj na iné hormóny a signalizačné funkcie organizmu. Aj z toho dôvodu mávajú väčšiu epifýzu zvieratá žijúce v ťažkých podmienkach vyšších zemepisných šírok. Signalizácia melatonínu pomáha zabezpečiť, aby sa mláďatá rodili v priaznivejšom čase a mali šancu prežiť.
Odkiaľ sa berie melatonín
U človeka vyrába melatonín najmä
mozgová žľaza epifýza, ale vedci postupne prichádzajú na to, že temer každý orgán v tele má mechanizmus výroby melatonínu (aj keď nie je ešte známe, koľko ho vyrobia a prečo presne). Už len toto poukazuje na nesmiernu dôležitosť melatonínu u človeka a iných organizmov.
Epifýza sa nachádza približne v strede mozgu a je veľkosti fazuľky. Okrem výroby melatonínu je jej funkciou aj recyklácia, či filtrovanie mozgovo-miešnej tekutiny. Niekedy sa táto žľaza označuje aj za parietálne oko, alebo
“tretie oko”, ktoré dokáže vnímať aj zmeny iné, ako registrujú oči. U niektorých živočíchov, ako rýb a plazov, sa používa napríklad na
termoreguláciu.
Bohužiaľ, epifýza patrí medzi orgány, ktoré sú najviac náchylné na
kalcifikáciu. Kalcifikácia obmedzuje výrobu melatonínu a môže súvisieť s chorobami, ktoré sú typické práve vo vyššom veku, keď kalcifikácia narastá. Existujú napríklad teórie, že zvýšená kalcifikácia epifýzy súvisí s endokrinnými a neurodegeneratívnymi chorobami.
Melatonín vzniká premenou aminokyseliny tryptofánu na 5-hydroxytryptofán a ďalej na serotonín (5-hydroxytryptamín), ktorý sa po západe slnka mení na melatonín (N-acetyl-5-methoxytryptamín). Z toho dôvodu bude jeho výroba obmedzená aj pri
extrémne nízkom príjme tryptofánu (ako súčasti bielkovín). Na premenu budú vplývať aj
kofaktory folátového cyklu, teda kyselina listová (najmä dostupnosť aktívneho folátu), ďalej
vitamíny B6, B12 a zinok s horčíkom.
Následky elektrosmogu (umelého osvetlenia a iných žiarení) na spánok a imunitu
Počas spánku prebieha, aj vďaka melatonínu, dôležitá regenerácia tkanív, slizníc a špecificky
tenkých bariér (tenké črevo, mozog, mechúr…), ktoré chránia pred vnikom toxických látok do krvi a orgánov. Narušenie týchto bariér sa prejavuje
znížením imunity, až vznikom autoimúnnej reakcie (celiakia, reumatoidná artritída, psoriáza, Alzheimerova choroba atď.).
Kvalitný spánok bude preto nesmierne dôležitý pre dobré fungovanie imunitnej sústavy a optimálnej detoxikačnej schopnosti organizmu, ktorá si vyžaduje pokoj, dostatočne nízky kortizol a dostatočne vysokú hladinu hormónu melatonínu.
K elektrosmogu patrí wifi, Bluetooth techológie, mobilné siete, ale aj bežná elektronika, rozvody v stenách a (aj nezapnuté!) nočné lampy. Aj tí, čo nereagujú priamo a nie sú inak citliví (migrény, tlaky v hlave, brnenie, závrate, zahmlené myslenie), môžu mať pod vplyvom umelých žiarení problém s dostatočnou tvorbou a funkciou melatonínu.
Ďalší "neviditeľný" problém môže nastať
prostredníctvom vplyvu žiarení na našu mikrobiotu. Mikrobiota je súhrn mikroorganizmov (baktérie, huby, vírusy, parazity), ktoré s nami spolunažívajú a regulujú aj mnohé telesné funkcie, vrátane asi 80% imunity. Ako všetky mikroorganizmy, ľudská mikrobiota bude reagovať na nové umelé elektromagnetické frekvencie s nepredvídateľnými následkami. Mobilné vysielače môžu byť nasmerované priamo na byt či dom, sused môže mať modem s wifi na druhej strane steny 20cm od postele, pustený 24 hodín denne. Dôležité je všímať si to najmä v prípadoch, ak zrazu máte slabší spánok bez iného dôvodu, prípadne ste dostali vážnu chorobu, z ktorej sa neviete dostať, alebo ak máte malé deti, či plánujete počatie a nedarí sa.
Vplyv nových a silnejších mobilných sietí nebol nikdy nijako testovaný, nikdy v minulosti sme neboli vystavení ničomu podobnému, a všetci sme tým pádom pokusnými králikmi.
Čo s tým?
Chrániť sa pred nadmernými žiareniami a modrým svetlom večer a v noci je logickým riešením, ale nie je to predmetom tohto článku.
Ako inak podporiť dobrý spánok?
Ak je hladina kortizolu vysoká, bude nízka výroba melatonínu. A naopak, ak nevzniká dosť melatonínu, hladina kortizolu ostáva vyššia... Ako preseknúť tento zamotaný kruh?
Melatonín sa našťastie nachádza aj v mnohých potravinách a to v množstve, ktoré dokáže ovplyvniť hladinu v krvi a tým pádom pomôcť s reguláciou spánku. Na rozdiel od serotonínu, ktorý sa bežne nedostane krvou cez bariéru mozgu, u melatonínu sa zistilo, že toto nie je problém. Čiže aj pri konzumácii potravín s obsahom melatonínu sa tento dostáva do mozgu a tým pomáha spánku. Najvyšší obsah melatonínu sa zistil u kyslých čerešní (vedie druh Montmorency), ktorých koncentrovaná šťava je známa pomôcka pri nespavosti, ale aj rôznych zápaloch.
Prečo nie ako doplnok melatonínu?
Pri všetkých živinách platí, že sú najlepšie z potravín, kvôli efektu synergie s inými, často ešte neobjavenými látkami. Dvojnásobne to platí pri hormónoch alebo ich formách, ktorou je aj melatonín. Niektoré živiny sme si bohužiaľ z pôdy už vyčerpali, a preto vznikla nutnosť a zmysel brať ich doplnkovo, ale v prípade melatonínu je to iné, keďže ide o hormón a branie umelo-syntetizovaných foriem hormónov môže mať nepredvídateľné následky.
 |
| zdroj: neuronanos.com |
Doplnok melatonínu nenahradí pôvodnú príčinu jeho zníženia, a to nevhodné vystavenie sa umelým žiareniam a osvetleniu, či nadmieru stresu a strachu (ktoré udržujú vyšší kortizol). Doplnok je vhodnejší ak ide o jet lag, a teda jednorázové použitie pri letoch a posunoch ručičiek hodín.
Okrem potravín zo zoznamu dole sa zistilo, že vrámci tropického ovocia spôsobil najväčší nárast melatonínu ešte
ananás, viac ako
banán a tretí bol
pomaranč (meraním metabolitu melatonínu v moči).
Tieto potraviny večer (po zotmení) pomôžu negovať denný kortizol a navýšiť hladinu melatonínu.
Koncentrát čerešňového džúsu dostať ako doplnok stravy (vrátane našej Natural Dispensary).
POTRAVINA
|
Melatonín, ng/100g*
|
Koncentrát džús kyslých čerešní
|
17 535
|
Kyslé čerešne
(najviac Montmorency, druh Balaton 6x menej)
|
200 - 14 000
|
Nočné mliečko
|
10-40 ng/ml (1.035g)=
966 - 3 865 ng/100g
|
Orechy vlašské
|
270**
|
Horčičné semeno
|
191.33
|
Kukurica
|
187.80
|
Ryža
|
149.80
|
Zázvorový koreň
|
142.30
|
Arašidy
|
116.70
|
Jačmenné krúpy
|
87.30
|
Ovsené vločky
|
79.13
|
Špargľa
|
76.62
|
Paradajky
|
53.95****
|
Pivo, víno
|
50 - 200 približne
|
Mäta čerstvá
|
49.66
|
Čaj čierny
|
40.50
|
Banán menej zrelý
|
31.40
|
Brokolica
|
26.67
|
Archangelika lekárska
|
25.12
|
Granátové jablko
|
21***
|
Jahody
|
21***
|
Ľubovník bodkovaný
|
19.61
|
Banán zrelý
|
18.50
|
Kel ružičkový
|
16.88
|
|
|
* suchá hmota s výnimkou čerešní a tekutín
** priemer – zistené hodnoty 90.7-450 ng/100g
*** priemer – zistené hodnoty 13-29 ng/100g
alebo inde merané jahody čerstvé 1.38–11.26 ng/g (na gram!)
**** alebo inde merané čerstvé 4.11–114.52 ng/g (na gram!)
Zdroje
