sobota, 24. júna 2017

Pokračovanie - Je naturopatia a funkčná medicína novým smerom, alebo šarlatánstvom?



Pokračovanie 1. časti
 

Vieš identifikovať 3 najdôležitešie kroky pre zlepšenie trávenia pri symptómoch nadúvania, “kyslosti”, netrávenia, či grgania?




Všeobecne a len tri, tak to ozaj neviem… (-:  To sú presne tie druhy otázok, ktoré nesedia princípom funkčnej výživy.

Samotné nadúvanie alebo netrávenie môže mať  totiž niekoľko rozličných príčin. A “kyslosť” má tiež svoje pomerne pestré dôvody, podľa toho o koho ide. Takže tie 3 hlavné kroky môžu byť pre každého iné.

Tu sú však niektoré príkady dôvodov, z ktorých možno vychádzať pri hľadaní riešenia:

Stres a chronický stres, zvýšený kortizol alebo naopak príliš nízky kortizol a nízka HCl, dysfunkcia HPA (zjednodušene a nesprávne po starom znamená "adrenálne vyčerpanie"), potravinové alergie, dyzbióza, SIBO (nadmerné baktérie v hornom tenkom čreve), viscerálna obezita, oslabenie zvieračov, nesprávne stravovacie zvyky vrátane prejedania sa, autoimunita na parietálne bunky, zápal pankreasu, celkový zápal tráviacej sliznice, zápalotvorná strava, časté branie tabliet proti bolesti, mechanický problém chrbtového nervu, stimulanty (káva, cukor, alkohol a iné), málo soli alebo veľa soli, málo zinku, vedľajšie účinky liekov, slabá tekutosť žlče, problém s pečeňou, kalcifikácia atď.

Pripomínam príklad dvoch ľudí, ktorí prídu s rovnakým problémom a odídu s odlišnými riešeniami…

Tému všeobecnej podpory trávenia mám spracovanú aj na blogu

http://nutriwellnesszapisnik.blogspot.co.uk/2016/12/aj-vy-mavate-traviace-problemy.html


Aký je tvoj pohľad na ideálny tanier? Človek, by od naturopata, čakal len bylinky, klíčky a surovú stravu… Ale v tvojom sa nájde aj maslo, mäso, či čokoláda… Sú podľa teba v mäse a tukoch nejaké esenciálne látky, ktoré nám nevyhnutne treba ? 

 

Hmm, aj pán Kellogs bol naturopatom, ale bohužiaľ nás obdaroval cereálnymi lupienkami, ktorých použitie sa nejako vymklo z ruky… Čiže všetko má schopnosť zájsť do extrémov, aj tie klíčky, aj mäso. Aj v naturopatii sa bohužiaľ mení móda!

Bez ohľadu na môj názor, faktom je, že mäso obsahuje esenciálne látky, v zmysle definície, že naše telo ich nevie vyrobiť samo. Napríklad zinok, selén, B vitamíny, železo, esenciálne aminokyseliny… Ale esenciálne látky má asi každá celostná potravina. Ide skôr o veci, ktoré nevieme získať vo významných množstvách odinakiaľ, než zo stravy živočíšnej. Najmä vitamín B12, retinol, vitamín K2, cholesterol, ale aj “haem” typ ľahko vstrebateľného železa.

V masle je najmä vzácny vitamín K2, ktorého dôležitosť stúpa tým viac, čím viac narušený je náš črevný mikrobióm, keďže ho vyrábajú symbiotické baktérie. K2 sa síce dá zohnať z iných zdrojov (napr. japonské jedlo Natto), ale keďže maslo zároveň obsahuje dvoch blízkych “amígov” vitamínu K2, a to vitamíny A a D, bude v našich zemepisných šírkach lepším zdrojom týchto v tuku-rozpustných vitamínov. Prípadne výrobky ako ghee, alebo aj pravé “tučné” syry.

Pre mňa osobne sú lepšie stráviteľné a viac ako "mäso" zaujímavé vývary a vnútornosti, tam sú takisto látky, ktoré sa inde ťažko hľadajú (kolagén, želatína, protizápalové aminokyseliny glycín, prolín a lyzín). Naši predkovia si vnútornosti dosť vážili a poznali ich účinky lepšie, ako my dnes. Dnes sú napríklad vnútornosti cenené skôr v podobe doplnkov tzv. “glandulars”, a používajú sa na rýchlu regeneráciu toho-ktorého orgánu.

Či je mäso pre nás nevyhnutné, je aj otázkou našich momentálnych zdravotných potrieb a cieľov. Ľudia sa vedeli adaptovať na extrémne situácie prostredia, ale živočíšne jedlá tam vždy mali svoje významné miesto, pričom nešlo len o dennú konzumáciu svaloviny, ako to my zjednodušene chápeme.

Moje obľúbené pravidlo je, že všetko s mierou a všetko má svoje miesto a čas. Možno nastane aj čas „100% raw vegan“ stravy, ktorá bude mať veľký význam v ďalšom rozvoji ľudstva. Ale pokiaľ jedávame "mäso", nemalo by ísť len o svalovinu, ale kombináciu pestrých produktov zvieraťa v spojení s prevahou zeleniny a ovocia. Je to aj oveľa ekologickejšie, využiť celé zviera bezo zvyšku, dokonca i hnoj, ktorý sa v pôde premení na zdroj živín pre zeleninu a inú rastlinnú stravu…




Veľký dôraz dávaš asi na bylinky a rôzne adaptogény? Vieš nám poradiť, ktoré vybrané bylinky by sme si vedeli bežne doplniť a majú veľký význam? Napadá ma rozmarín, bazalka, či mäta?


Všetko, čo nájdeme v divokej prírode a máme tradične odskúšané, má podľa mňa obrovský význam. Naši predkovia mali odpozorované oveľa viac, ako sme dnes ochotní si vôbec pripustiť. Či už šlo o pridávanie petržlenu do zemiakov, koriandru k ryži, majoránu, rozmarýnu alebo mäty do mäsa, bazalky k paradajke, či pažítky k maslu. To je klasika, o ktorej myslím nikto nepochybuje, aj z gurmánskeho aj zo zdravotného hľadiska.

Ale dnešná doba má vyššie nároky na zdravie a preto sa akosi zákonite dostávajú medzi širšiu verejnosť aj veci, ktoré hraničia s bylinkami medicínskeho charakteru, a túto medzeru vypĺňajú práve tie adaptogény. V mojom dennom jedálničku nechýba astragalus koreň, listy gynostemmy, dendrobium, ale ani “káva” robená z húb ako reishi, cordyceps, chaga či coriolus. Čínske toniká sú možno známejšie v podobe sušených plodov goji (kustovnice) alebo kyslastej schisandry. Ak sa niekto potrebuje často “adaptovať” na stresové situácie, určite je to oblasť tradičnej medicíny, do ktorej v rámci funkčnej výživy rada načieram.


Coriolus versicolor

 

Keď sme už pri bylinkách, tak ma napadá ukľudnenie pre dobrý spánok! Aké sú podľa teba najčastejšie problémy zlého, alebo nedostatočného spánku a ako sa to konkrétne odráža na zdraví? Vraj sme nervóznejši, hladnejší a celkovo depresívnejší...


Toto je ďalšia obrovská téma. Ale asi najväčší problém, ktorý registrujem, je používanie stimulantov, najmä pitie kávy. Hneď na druhom mieste je denný stres, používanie alkoholu na relax, používanie iných “stimulantov” ako hlučnej hudby, umelého svetla. Tieto veci dvíhajú kortizol, ktorý veľakrát nestihne poklesnúť do takej miery, aby sme rýchlo a hlboko zaspali. Vysoký kortizol súvisí aj so zvýšeným hladom a nervozitou. Depresie a nespavosť sú tiež úzko prepojené, cez serotonín, melatonín a dopamín.

Podobne ako s jedlom, aj s bylinkami je to tak, že každému padne dobre niečo iné. Jedného uspí čaj Roiboos, alebo tinktúra valeriánu a múčenky. Niekomu lepšie padne esenciálny olejček levandule a kadidlovníka. Alebo na zníženie kortizolu pomáha rozmarýn. U ľudí s nábehom na depresie vie pomôcť ľubovníkový čaj. Kombinácia sacharidov a melatonínu tesne pred spánkom zvykne tiež pomôcť, napr. v podobe tropického ovocia ako banánu a ananásu.


Trávenie a spánok, by sme mali... Avšak prístup funkčnej medicíny sa zaoberá aj emóciami a psychickým rozpoložením? Aké sú tvoje účinné praktiky a odporúčania pre súčasného človeka, ktorý dennodenne rieši stresy v rodine, či v práci.


Moja špeciálizácia je úprava stravy, čiže venujem sa aj tomu, ako strava a živiny ovplyvňujú hormóny a neurotranzmitery, ktoré so stresom a psychickým napätím súvisia.

Napríklad obyčajná listová zelenina ako šalát, má skvelé relaxačné účinky. Nielen kvôli obsahu horčíka, zinku a vitamínu B6, ale aj mierne-hypnotickým látkam, ktorými boli známe najmä pôvodné horkejšie, nehybridované druhy. Vlastne všetky druhy rastlín, ktoré nie sú hýčkané v skleníkoch, majú okrem relaxačného horčíka aj iné anti-stresové látky, čím náročnejšie podmienky, tým viac. Podobné platí o zvieratách.

Príkladom je ryba žijúca vo veľkých hĺbkach (Molva Dypterygia), ktorá sa vedela adaptovať ťažkým podmienkam. Z nej sa vyrába jeden z najstarších anti-stresových doplnkov (Stabilium), používaný už starými írskymi Keltmi a Rimanmi, a ktorý využívam i v mojej praxi.

Ak sú hlavnou príčinou hormóny, napr. dominancia estrogénu, to vie vyvolať nepríjemné emočné výkyvy, slabosť a pocity chaosu, ktoré znásobia trebárs už existujúce problémy vonkajšieho sveta, ktoré meniť nevieme. Vtedy začínam moje rady tým, že navrhnem vyhýbať sa všetkému, čo obsahuje tzv. xenoestrogény. Toto býva veľmi nepopulárne, lebo estrogénne pôsobenie majú veci ako kozmetika, farby na vlasy, deodoranty, vlastne všetky umelé farby a vône, potraviny vo fóliách a plastových nádobách…

Nuž, je to o celkovom životnom štýle, kam mierime, v akom svete by sme chceli žiť. O budúcnosti rozhodujeme aj tým, do čoho investujeme peniaze. Ak to budú umeliny a junk food, nikdy sa neprestanú vyrábať. Ak to bude kvalitná čistá strava a prírodné materiály, ich dostupnosť sa zvýši a ceny klesnú.








Ak ide o akútnu potrebu pomoci a niet času na komplexný program, odporučím vyskúšať jednoduché EFT (techniku emočnej slobody), alebo skúsiť pomoc prostredníctvom neurofeedback terapie, či regresnú terapiu. Niekomu skvele pomôžu i termálne minerálne kúpele a masáže.

Na dlhodobú prevenciu a odolnosť voči stresu používam veľmi rada adaptogény podľa taoistických princípov. Pri rozhodovaní mi pomáha aj test minerálov, ktorý naznačí stresový stupeň, oxidačný typ človeka, deficity, alebo toxické kovy. Ortuť a hliník majú súvislosť s centrálnou nervovou sústavou, depresiami, výbuchmi hnevu a pod. Riešenia závisia teda od toho, čo je hlavnou a vedľajšou príčinou.


 

 

Aký je tvoj finálny odkaz pre ľudí, ktorý cítia, že potrebujú zmenu? Nejaké konkrétne odporúčenia, alebo motivácia pre vytrvalé hľadanie pravdy?


Aby sme dokázali robiť dobré rozhodnutia ohľadne zdravia, musíme sa informovať.

A tu je veľmi užitočné naučiť sa kriticky, ale bez emócií, čítať alebo počúvať mediálne informácie. Pochopiť, že včera vydaná knižka môže byť už zajtra zastaraná… alebo že médiá vedia príliš zjednodušiť či prekrútiť slová vedcov.  O vedeckých prácach štatistika zistila, že trvá priemerne 17 rokov, kým sa nový výsledok výskumu začne oficiálne aplikovať vo verejnom zdravotníctve a lekár ho môže využiť bez stíhania. Nuž jediná cesta je prevziať aspoň nejakú zodpovednosť za zdravie svoje i svojej rodiny a nečakať, kým nastane akútna potreba a časová núdza na to, aby sme si zo zmesi rôznych informácií vytvorili vlastný názor. Venovať sa dlhodobej prevencii a znižovaniu rizík chorôb bude zákonite viesť aj k zmenám životného štýlu, ktorých prospech presiahne potreby jednotlivcov a prejaví sa napríklad vo väčšej ohľaduplnosti voči prírodnému prostrediu.







štvrtok, 15. júna 2017

Je naturopatia a funkčná medicína novým smerom, alebo šarlatánstvom? ČASŤ 1.






Tému nastolil a otázky mi kládol Dušan Plichta.

Pre niekoho môže znieť naturopatia a funkčná medicína až ezotericky, no na druhej strane, čím ďalej tým viac lekárov akceptuje komplexný pohľad na človeka, do ktorého vstupuje vraj nie len samotná choroba, ale aj psychika a rokmi nadobudnuté presvedčenia a iné negatívne vplyvy na organizmus. Kde je však pravda keď “Science Based Medicine” označuje všetko okrem vlastného výskumu a zaužívaných noriem za šarlatánstvo?


Katka, aké sú hlavné princípy funkčnej výživy a prečo sa nazýva aj naturopatická?

 

Naturopatia bola akýmsi historickým predvojom funkčnej medicíny. Jej názov sa prekladá buď ako „natur-o-pathy“, prírodné vnímanie, alebo „nature‘s path“, prírodná cesta. Funkčná medicína je v podstate naturopatická, ale dnes už využíva veľa moderných prostriedkov ako lekárske testy, vedeckú literatúru a čoraz sofistikovanejšie doplnky a pomôcky. Premietlo sa to do jej smerovania a aj výstižnejšieho názvu.

Pôvodná idea však stále platí. Naturopati veria tomu, že chorobám, najmä tým chronickým, sa dá predísť alebo ich aj zvrátiť, ak sa vytvoria organizmu na to priaznivé podmienky. Princípom naturopatie je prirodzene udržiavať zdravie. Zameriava sa na všetko, čo ho podporuje – či je to správna výživa, bylinky, čisté prírodné prostredie a pohyb v ňom, emočné rozpoloženie človeka a schopnosť čeliť stresu. Klasická medicína sa viac zameriava na chorobu, jej diagnostiku a liečbu, často formou rýchleho potlačenia symptómu.

Naturopatia sa dostala do širšieho povedomia v 19. storočí, ale na jej rozvoj mali vplyv obory s vyše tisíc-ročnou históriou ako tradičná čínska medicína, taoizmus, indická ajurvéda, tradičné bylinkárstvo, alebo akupunktúra. Neskôr sa rozvinula hydroterapia, homeopatia, iridológia, chiroprax a iné „body-mechanics“ techniky. Asi pred 20 rokmi, skupina vedcov v oblasti výživy a skupina naturopatických i klasicky vzdelaných lekárov, začala spolupracovať pod záštitou Inštitútu funkčnej medicíny (IFM). Dá sa povedať, že jej otcom a zakladateľom je Jeffrey Bland, PhD, medzinárodná autorita v oboroch nutričnej biochémie, vysokoškolský profesor, výskumník a akýsi vizionár v oblasti budúcnosti moderného zdravotníctva.

Dva hlavné princípy modernej funkčnej medicíny sú celostný prístup k človeku a pátranie po pôvodných príčinách problémov.

Celostný prístup ku človeku vyžaduje detailné zhromaždenie vstupných informácií. Nejde len o terajší a minulý zdravotný stav, ale aj záležitosti psychiky a stresu, rodiného či pracovného zázemia, stravy a stavu trávenia, toxicity prostredia, aktivít, cieľov a očakávaní, či výsledkov doterajších terapií. Tento proces trvá minimálne 2-3 hodiny pri vstupnej konzultácii a pokračuje podľa toho, aký systém si ten-ktorý poradca či lekár zaviedol. Funkčná medicína pridáva k tomuto zhromažďovaniu informácií aj komplexné lekárske testy, alebo nové interpretácie testov existujúcich.

Druhým hlavným princípom funkčnej medicíny je pátranie po pôvodnej príčine problému. Nemala by riešiť veci štýlom, kde „na niečo“ predpisuje „niečo“. V praxi to vyzerá tak, že ak prídu dvaja ľudia s rovnakým problémom, je možné, že každý dostane iný postup. A naopak, dvaja ľudia s navonok úplne odlišným problémom, môžu odísť s postupom veľmi podobným. Ľudské telo má totiž len obmedzený počet reakcií na neobmedzený počet nových poškodzujúcich vplyvov.



V čom je hlavný rozdiel v prístupe funkčnej a konvenčnej medicíny? Je pravda, že jedna vylučuje druhú, alebo je možné, aby sa dopĺňali?

 

Určite sa nevylučujú. Práveže naopak - funkčná medicína vznikla práve preto, aby prepojila doteraz vedecky slabo akceptované smery naturopatickej medicíny s medicínou konvenčnou.

Tieto smery mali kedysi k sebe celkom blízko, ale asi od polovice minulého storočia sa medzi nimi začala vytvárať priepasť. Čím viacej začala konvenčná medicína definovať jednotlivé choroby a hľadať na ne moderné lieky, tým viac sa museli naturopatické smery utiahnuť do temer undergroundovej pozície. Ich štúdium bolo ťažké a neprehľadné, tým pádom menej kvalitné a možno i právom zaznávané konvenčnými medicínskymi školami, ktoré sa, za tie desaťročia, úzko prepojili na farmaceutický priemysel. Toto im, na rozdiel od smerov naturopatických, dodávalo silnú finančnú oporu a vedúcu pozíciu vrámci vedy, ktorá bola týmto priemyslom sponzorovaná. Prednosť dávali výskumu týkajúceho sa patentovania nových syntetických liekov, pričom prírodné metódy ostávali tým pádom v úzadí, už i z dôvodu, že prírodu patentovať nemožno. Z medicínskych učebníc sa začali vytrácať prírodné metódy, hoci tam predtým mali svoje miesto a boli lekármi plne akceptované a využívané.

Hlavný rozdiel dnešnej funkčnej medicíny a konvenčnej medicíny je najmä v časovom rámci, ktorý má lekár určený na jedného pacienta. Teda i v možnosti hlbšieho pátrania po pôvodných príčinách problému, vrátane rozsahu a dostupnosti požadovaných testov. Pri riešeniach kladie funkčná medicína dôraz na individuálnu úpravu stravy a životosprávy, doplnenie živín a obmedzenie toxínov, ako protiklad predpísania lieku klasickou medicínou.


Prečo sa podľa teba funkčná medicína dostala pod paľbu kritiky zástancov “Evidence Based Medicine”? Vraj ide o šarlatánstvo…

 

Ťažko sa k tomu vyjadriť, keďže jediná kritika, ktorú som videla, bola veľmi všeobecného rázu. Každá nová vec býva kritizovaná, bez toho to snáď ani nejde, nie? Ak má niekto námietky voči konkrétnemu postupu, ktorý používam ja, alebo kolegovia, ktorí idú podľa FM princípov, vtedy viem reagovať viac k veci.

Funkčná medicína je vlastne o tom, že sa neustále pýta „prečo“. Možno sa tento princíp niekomu nepáči, lebo si to vyžaduje priehľadnosť a pravdivosť po všetkých stránkach, úzku spoluprácu a zodpovednosť človeka, vzdelávanie, snahu sa naučiť rybu chytiť a nie ju iba dostať. Naturopat v pravom zmysle by mal byť viac učiteľom, ako lekárom. Ale ľudia v nás niekdy hľadajú náhradu lekára a chcú len rýchle riešenia, bez domácej úlohy. Čiže aj toto môže byť dôvodom, prečo to škrípe, lebo aj naturopat môže byť zlý a ísť rýchlou a ľahkou cestou a klasický lekár zase dobrý a snažiť sa urobiť viac, než jeho pozícia dnes vyžaduje.

Prečo motivuješ ľudí k vlastnému pátraniu za pravdou? Máš osobnú skúsenosť, že si našla svoju pravdu?

 

To je dosť silné vyjadrenie “nájsť vlastnú pravdu”… Pravda má byť podľa mňa objektívna, práveže s tými subjektívnymi presvedčeniami býva niekedy najväčší problém. Moja osobná skúsenosť súvisela s tým, že som vylučovacou metódou, z núdze, musela nájsť spôsoby, vďaka ktorým som sa postavila na nohy, keď klasická medicína sklamala. Tak sa pre mňa otvorila iná cesta a nové, veľmi zaujímavé pravdy. Ale zároveň aj pravdy kruté.

Niekedy je to jednoduché. Keď sa človek otvorí alternatívam, zistí, že možno stačí veľmi málo, aby sa zdravie začalo blížiť smerom k optimu a nie od neho. Niekedy býva na jednoduché riešenia pozde a začína ozajstné pátranie a tým pádom i zložitejšia cesta. Ísť hlbšie za pravdou chce určitú dávku odvahy a vytrvalosti, zmenu postoja a hlavne svojich priorít. Pred štúdiom naturopatickej výživy som netušila, že mojou pracovnou náplňou bude aj umenie meniť ľudské priority, ale niekedy je práve to treba, aby nastali žiadané výsledky.

 Aký je tvoj pohľad na hlavné príčiny vyčerpanosti a chorôb u ľudí s ktorými pracuješ? Vieš určiť časté stereotypy z ktorých by sme sa mohli poučiť? 

 

Asi ten najväčší stereotyp, s ktorým sa stretávam a ktorý vedie k stresu a následnej vyčerpanosti, je snaha mať všetko, byť všetko… A to myslím celkom obyčajné veci. Vzdelanie a titul, prácu a slušný príjem, kariéru alebo svoj biznis, istoty, zároveň byť skvelým partnerom, potom matkou či otcom, našetriť na dom, byt, nové auto, dovolenku a aktivity vo voľnom čase, veci pre deti, smartfóny, tablety, pritom sa stihnúť aj zabaviť, tráviť čas v kuchyni a mať kvalitnú stravu, športovať, vyzerať dobre, hrať sa s deťmi, zájsť za kultúrou, do prírody, mať na nový bycikel či na lyže, k tomu sa nebodaj vzdelávať, hľadať informácie, odpovedať na emaily, facebook… Mám pokračovať? :)

Druhá hlavná príčina vyčerpanosti súvisí s našim prírodným prostredím. Všetka potrava pochádza z pôdy, buď priamo ako rastliny alebo nepriamo cez zvieratá. Za posledných asi 60 rokov, poklesol obsah mikroživín v plodinách i potrave zvierat, pričom za tú istú dobu, teda asi od polovice minulého storočia, zároveň narástol počet toxických látok. A keď ku tomuto environmentálnemu stresu pridáme stres emočný, ktorý spotrebúva extra mikroživiny v tele, je to recept na pohromu. U každého sa prejaví trochu inak, podľa nastavenia genetiky. Ak nejde priamo o vyčerpanie v zmysle únavy, môže ísť o skryté vyčerpanie živín a rozvoj inej choroby.


Téma v ktorej osobne hľadám pravdu… Aký je tvoj pohľad na rozvoj alergií a intolerancie, prečo je ich zrazu oveľa viac ako v minulosti?

 

Za narastajúci výskyt alergií a oddialených alergií viním v prvom rade poškodenie nášho mikrobiómu, najmä črevnej flóry. Ako druhá vec, ktorá s tým súvisí, je strata tolerancie imunity voči potravinám.

Podľa všetkého sa toto poškodenie deje hlavne kvôli prítomnosti syntetických látok v tele, príkladom je neprimerané používanie antibiotík, obsah pesticídov a iných chemikálií v strave, vo vode, v domácnostiach a celkovo všade. Nie sú vylúčené ani nemateriálne vplyvy, napr. elektro-magnetické žiarenie.

Vedci to vysvetľujú tak, že naša genetika sa nedokáže úplne prispôsobiť tým 80-tisícom syntetických látok, ktoré sme si za posledných 100 rokov vyrobili. Naše telo nemalo do činenia s týmito látkami nikdy v doterajšej histórii ľudstva. Teda si nevie poradiť inak, než mechanizmom vyvinutým na ničenie prírodných “nepriateľov”, ako baktérií, vírusov, parazitov alebo plesní. Čiže telo začne reagovať archaickým imunitným mechanizmom na novodobé výzvy? To nemôže dopadnúť dobre. Niečo zákonite padne za obeť, v tomto prípade nastavenie imunity.

Aký je tvoj názor na lepok vzhľadom na tvoje poznatky a klinické skúsenosti z práce s “pacientami”?

 

Naviažem na predchádzajúcu otázku.

V tom procese vzniku alergií zohráva určitú zvláštnu úlohu práve lepok, ktorý svojou prítomnosťou zvyšuje priepustnosť čreva.

Podľa toho, ako sme kto nastavený geneticky a akú sme si vypestovali črevnú flóru, nastáva pri konzumácii lepku určité “pootvorenie” spojov medzi bunkami čreva. Môže trvať krátko, ale aj chronicky dlho. V stave chronicky zvýšenej priepustnosti sa do krvi dostane neprimerane veľa nerozložených častí potravín, ktoré mali pôvodne odísť von stolicou. Imunita ich vidí ako nepriateľa a začne zbrojiť. No lepok nie je jediným vinníkom, sám osebe možno ani nič nepokazí. Ale, ako my tu na ostrovoch hovoríme, “the devil’s in the detail”.

K tomu lepku sa dnes už temer zákonite “prilepí” aj nejaká tá syntetika, napr. fungicíd z paradajok, čo jeme na špagetách, alebo ftalát či hliník z naneseného deodorantu, alebo susedov glyfosát, ktorým práve postriekal burinu na chodníku. Alebo ešte lepšie, glyfosát dodaný rovno na obilí s obsahom lepku! Skvelá kombinácia.

Niektoré syntetiká, alebo ťažké kovy, keď sa ocitnú v našej krvi, slúžia podobne ako adjuvanty vo vakcínach, čiže umocňujú a provokujú reakciu imunity. Čiže tieto časti nestrávených potravín, ktoré sa pôvodne pod vplyvom lepku, toxínu, alebo zápalu črevnej sliznice ľahšie presunuli do krvného obehu, naša imunita vrámci svojej normálnej funkcie okamžite označí “pozor nepriateľ” a začne bombardovať. Vytvoria sa protilátky, armáda imunitných buniek sa začne organizovať, aby to nabudúce rýchlejšie zvládla, je teda v neustálom strehu, v pohotovosti…

Problém je v tom, že určité časti bielkovinového reťazca lepku a mnohých iných potravín, sa náhodne podobajú na niektoré proteínové časti našich telesných tkanív. Čiže pri každej aktivácii imunitnej “armády” na potravinu, je zničená aj časť vlastného tkaniva. Toto v krvnom obehu vypadá ako odpadový materiál a imunita vytvorí novú špeciálnu armádu buniek na likvidáciu konkrétneho “odpadu”. Takýmto štýlom vzniká stav nazývaný autoimunita.

V praxi to vyzerá tak, že mnohí majú určitý stupeň autoimmunity, ako to potvrdzujú testy na prítomnosť protilátok na testované tkanivá. Navonok sa nemusí prejaviť nič vážne, a to ešte niekoľko rokov, kým daný orgán nie je dostatočne poškodený, aby stratil funkciu a aby sa dala “diagnostikovať” choroba.

Či majú daní ľudia alergiu či imunitnú reakciu aj priamo na lepok? To bez testov ako napr. Cyrex Array 3 neviem potvrdiť. Ale môžem povedať, že lepok zohráva svoju úlohu ako súčasť procesu, ktorý v tele “rozdúchava imunitný oheň”. Pritom to palivo na oheň môže byť čokoľvek iné, iná potravina, chemikália, kov. Nejde tu už len o lepok. Väčšine ľudí, ktorých stretávam a vysadia lepok a iné alergény, sa zdravie zlepší. Či to znamená len také “maličkosti” ako odstránenie zápchy, schudnutie, alebo jasnejšia myseľ.


Vieš nám odporúčiť vybrané zdroje, kde by sme našli seriózne argumenty a mohli si urobiť lepši úsudok o probléme lepku?

 

Napríklad vo vyhľadávači Pubmed zadajte “gliadin” a dostanete zoznam niekoľko tisíc vedeckých prác. Prípadne vyhľadaním prác autorov ako Allessio Fasano, Michael Marsh,Aristo Vojdani.

Ak sú to príliš odborné veci, tak potom pár perličiek od nich nájdete aj na zázname z http://theglutensummit.com/bestofthebest/ pričom kompletný záznam The Gluten Summit sa dá zakúpiť napr. cez môj blog, kde je umiestnený odkaz.

Ak chcete vedieť viac a prekážkou je odborná angličtina, môžete si zakúpiť 40-stránkový preklad najzaujímavejších častí z Gluten Summitu, stačí sa ozvať na môj email katka071@yahoo.com