nedeľa 18. apríla 2021

Polievka zo sladkého zemiaku a šošovice

Tento recept je určený špeciálne pre tých, ktorí majú alergiu na "klasickú" polievkovú koreňovú zeleninu. Alergia na čeľaď mrkvovité je pomerne častá a prejavuje sa nielen pri konzumácii či príprave zeleniny, ale aj sennou nádchou na rastliny, ktoré patria do tejto čeľade - VIAC NA KONCI ČLÁNKU.

Ak alergiu nemáte, nasledovný recept si môžete upraviť pridaním petržlenu, rímskej rasce, zelerovej stonky či ajwain korenia, ktoré ju chuťovo osviežia.

 



Potrebujete

250g šošovice (pol bežného sáčku)
1 väčší, alebo 2 menšie sladké zemiaky (bataty)
tuk - akýkoľvek máte - ghíčko, alebo olivový či kokosový olej, maslo...
 
Na výber (nemusí byť): kúsok cvikle, obyčajný zemiak, paradajky, cesnak
 
Na ochutenie - a zároveň lepšie strávenie strukoviny:
zázvor (kocka čerstvého, alebo aj práškový) 
kurkuma
chilli korenie
kardamon
biele alebo čierne korenie
bobkový list
soľ
 
 
 
 

Tmavá šošovica klíči rýchlejšie

 
Pri červenej celej šošovici stačia 1-2mm klíčky. Rozpolená červená šošovica sa naklíčiť nedá, stačí ju dobre namočiť.

Postup


1. Šošovicu dať naklíčiť 2-3 dni vopred. Prvý deň vymeniť vodu aspoň 2x denne. Po dokonalom napučení vodu vyliať, posledný krát vymyť a dať zakrytú na teplé miesto.

2. Počas 2 dní klíčenia šošovicu vymývať 1-2x denne, aby neplesneli nečistoty či poškodené semená.

3. Naklíčenú šošovicu dať variť so všetkým korením (okrem soli) s kúskom tuku. Tuk je dôležitý na uvoľnenie aktívnych látok z korenín. Zatiaľ si pripraviť zvyšok ingrediencií.

4. Nakrájať sladký zemiak a inú zeleninu (ak dávate cviklu, zemiak, či paradajky a cesnak) a dať variť ku šošovici a vtedy pridať aj soľ.
 
5. Keď je všetko mäkké, polievku dochutiť a rozmixovať ponorným mixérom.

Dobrú chuť  :)
 
 

Máte alergiu na mrkvovité?

KOREŇOVÁ ZELENINA - mrkva, zeler, petržlen, paštrnák 

MRKVOVITÁ "BURINA"   (obr. dole)

KORENIE - ajwain, rasca, rímska rasca (cumín), aníz, semeno koriandru, fenykel, kôpor

Možné sú krížové reakcie na - latex, arašidy, melóny, trávy, obilniny a

STROMY - breza, lieska 
 
Pri alergii na mrkvu, zeler a petržen môžu vadiť aj pele z mrkvovitých rastlín. Najviac alergénny býva koreň, menej alergénne bývajú zelené časti a semená. Pri vážnejších alergiách je lepšie vyhýbať sa všetkým častiam rastliny.
 


 




pondelok 28. septembra 2020

Nízky vitamín D je rizikovým faktorom respiračných problémov vrátane COVIDu


Na základe údajov o 191 779 amerických pacientoch, mali ľudia s hladinou vitamínu D > 55 ng/ml (138 nmol/l) až o 47% nižšiu pozitivitu na SARS-CoV-2 v porovnaní s tými, ktorí mali hladinu pod 20ng/ml (50 nmol/l).

Riziko pozitivity SARS-CoV-2 postupne klesá, až kým hladiny v sére nedosiahnu 55 ng/ml. Toto zistenie nie je prekvapujúce vzhľadom na už známy poznatok, že riziko chorôb z respiračných vírusových patogénov narastá s klesajúcou hladinou vitamínu D. Toto je vzťah, ktorý pretrváva vo všetkých zemepisných šírkach, rasách/etnikách, u oboch pohlaví a platí vo všetkých vekových rozpätiach.

Iránska štúdia zverejnená v polovici júla 2020 tiež zistila, že pacienti s hladinami vitamínu D nad 30 ng/ml (75 nmol/l) mali lepšie klinické výsledky a oveľa nižšie riziko úmrtia.

Na základe údajov 7 807 Izraelčanov, tí s hladinou vitamínu D nad 30 ng/ml (75 nmol/l) mali o 58-59% nižšie riziko pozitívneho testu na SARS-CoV-2 v porovnaní s tými, ktorí mali hladinu vitamínu D nižšiu ako 29 ng/ml (74 nmol/l). Navyše zistili, že ak hladina vitamínu D klesne pod 30ng/ml, tak sa približne zdvojnásobuje riziko hospitalizácie na COVID-19. Medzi pacientmi nad 40 rokov, ktorí mali hladinu vitamínu D pod 30 ng/ml, zomrelo 20% v porovnaní s 9,7% pacientov s 30 ng/ml a vyššou hladinou. Pri hladine vitamínu D aspoň 40 ng/ml zomrelo len 6,3% z nakazených.

Španielski vedci zase zistili, že poskytnutie doplnkového calcifediolu (analógu vitamínu D3) hospitalizovaným COVID-19 pacientom znížilo prijatie na JISku z 50% na 2%. Vitamín D úplne eliminoval úmrtia, pričom z tých, čo ho nedostali až 7,6% podľahlo.

Štúdia z augusta 2020 zistila, že pacienti s hladinou vitamínu D pod 12 ng/ml (30 nmol/l), mali 6,12-krát vyššie riziko závažného ochorenia vyžadujúceho invazívnu mechanickú ventiláciu a 14,7-krát vyššie riziko úmrtia v porovnaní s pacientmi s hladinou vitamínu D nad 12 ng/ml.

Ako užívať vitamín D?


V prvom rade reagujem na video od Dr. Bukovského, v ktorom tvrdí, že vstrebanie vitamínu D cez ústnu sliznicu - v podobe kvapiek alebo spreju (teda aplikáciou pod jazyk), nie je vôbec účinné. Zdá sa však, že sa mýli - tu je zoznam hneď niekoľkých dôkazov, ktoré toto tvrdenie vyvracajú:
https://betteryou.com/evidence-intraoral-vitamin-absorption

Ak užívate vitamín D ako dlhodobú prevenciu a nie jednorázovku (napr. pri vážnej viróze), je ideálne ho brať spolu s vitamínom K2. Tento totiž zabezpečí, že vápnik a iné minerály, ktorých absorpcia pri zvýšenom vitamíne D výrazne narastá, sa uložia do kostí a zubov a nie do mäkkých tkanív (zabráni sa tak kalcifikácii).

Viac detailov o vitamíne D sa dočítate v mojom článku z r. 2013, ktorý je naďalej aktuálny. Za 7 rokov sa objavili na trhu mnohé nové formy vitamínu D. Ktorý bude pre vás najvhodnejší, a aká dávka, závisí na mnohých okolnostiach, ktoré prehodnocujem počas konzultácií.

Zdroje:

PLOS ONE September 17, 2020 DOI: 10.1371/journal.pone.0239252

https://febs.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/febs.15495

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0960076020302764 in

https://chrismasterjohnphd.com/covid-19/finally-confirmed-vitamin-d-nearly-abolishes-icu-risk-in-covid-19 and in https://medium.com/microbial-instincts/the-first-clinical-trial-to-support-vitamin-d-therapy-for-covid-19-906a9d907468

https://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2020/09/28/coronavirus-infection-rate-vitamin-d.aspx