Zobrazujú sa príspevky s označením Epigenetika. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Epigenetika. Zobraziť všetky príspevky

utorok 1. novembra 2022

Čo je to histamín?

Symptómy zvýšeného histamínu


Histamín (histos - gr. tkanivo + amín - dusíkatá zlúčenina) je zjednodušene poslíček, kuriér, ktorý doručuje nejakú správu. Nie je ani dobrý, ani zlý.

Biologickou funkciou je histamín podobný hormónom a nervovým prenášačom, ktorými sa v tele odovzdáva nejaká informácia. Do skupiny amínov patria aj zaujímavé veci ako dopamín, serotonín, melatonín, adrenalín či tryptamín. Histamín s nimi úzko súvisí a jeho prenos informácie je dôležitý pre správne fungovanie imunity a nervového systému. Háčik je v tom, že telo je veľmi citlivé aj ak je histamínu príliš vela, aj príliš málo.

Výrobu histamínu v ľudskom tele zabezpečujú imunitné bunky v spojivovom tkanive – tzv. žírne bunky, ďalej biele krvinky bazofily, krvné doštičky a niektoré neuróny. Vzniká premenou aminokyseliny histidínu. Potom sa buď ukladá do zásoby, alebo sa rapídne rozloží. Neutralizácia histamínu sa deje pôsobením enzýmov a dva hlavné sú DAO (diamín oxidáza) a HNMT (histamínová N-metyl tranferáza). Genetické variácie v týchto enzýmoch bývajú príčinou náchylnosti na zvýšený histamín v tele, ľahší vznik alergie a histamínovú intoleranciu.

Histamín sa vyrába aj bakteriálnym pôsobením. V potravinách vďačíme za jeho výskyt bakteriálnej kontaminácii a skazeniu, ale zvyšuje ho aj cielené kvasenie, fermentácia, marinovanie či grilovanie. Výroba histamínu a iných príbuzných amínov (tyramín, putrescín, kadaverín) sa deje okrem potravín aj priamo v našej tráviacej sústave, za pomoci baktérií, ktoré sú súčasťou ľudského mikrobiómu.

Pri obehu telom sa histamín nalepí na svoj špecifický bunkový receptor H1 až H4. Závisí dosť na tom, v akom tkanive sa vyskytne a ktorý receptor aktivuje. Preto symptómy zvýšenej akumulácie histamínu môžu byť veľmi rôznorodé až nečakané.

Symptómy zvýšeného histamínu

Nádcha, kýchanie

Svrbenie, koprivka

Opuchy, červenanie kože

Migréna, bolesť hlavy

Nízky tlak, závrate

Nepokoj a nespavosť

Stavy paniky, búšenie srdca

Pálenie záhy, kyselina, reflux

Tráviace problémy, IBS

Problémový menzes

Pocity horúčavy

Kĺbové problémy, nepokojné nohy

Funkcie histamínu

1. Imunitná (receptory H1 a H2) 

Histamín hrá úlohu všade tam, kde je riziko poškodenia a vniknutia cudzej látky, a kde treba vyvolať rýchlu imunitnú akciu (sliznice, cievy, pokožka). Rozširuje napríklad kapiláry, čím spôsobuje prudký pokles tlaku. Narastá aj pri menzese v maternici. V dýchacej sústave vyvoláva hlienovitosť, kýchanie, kašeľ a astmu. Na pokožke sa prejavuje vznikom koprivky, svrbenia, sčervenania, zápalu. V iných tkanivách, napr. v kĺboch, sa prejaví zápalom a bolesťou.


2. Nervová funkcia

V nervovej sústave sú dôležité receptory H3, cez ktoré sa nepriamo reguluje blokovanie a uvoľňovanie dopamínu, serotonínu, melatonínu, adrenalínu a noradrenalínu. Tieto vplývajú na cirkadiálny rytmus (spánok), srdcovú činnosť (krvný tlak a tep), teplotu tela, hlad a smäd, ale aj učenie, sústredenosť a pamäť. Pri nadmernom uvoľňovaní histamínu je ťažšie sa sústrediť, obsedieť alebo dostatočne relaxovať či zaspať. H3 receptory hrajú úlohu aj pri rozvoji chorôb ako Alzheimerovej a Parkinsonovej, schizofrénie, či neurologických bolestí.


3. Tráviaca funkcia  

Histamín je dôležitý ako stimulant tvorby žalúdočnej kyseliny (receptor H2) a pri kontrole apetítu (H3). Bez histamínu by nevzniklo dosť tráviacich štiav, ale ak je ho veľa, môže spôsobiť zápal, pálenie, kŕče, vlčí hlad a dokonca vredy. Tu sa aktivuje receptor H2. Staršie lieky “proti kyseline” sú H2-blokátory. Názov antihistamín sa vyhradzuje predovšetkým pre H1-blokátory používané pri alergiách, ktoré na žalúdok nemajú vplyv. 

Histamín je teda životu dôležitá látka, ktorej by sme sa nemali obávať a snažiť sa jej za každú cenu zbaviť. Aj nevinné "antihistamíny", ktoré sa dajú kúpiť bez predpisu, budú mať pri dlhšom užívaní nejaké vedľajšie účinky. Oveľa lepšia ceste vedie cez kontrolu stavu nášho denného "histamínového vedra".


nedeľa 10. apríla 2022

Ako vplýva nedostatok vitamínu D na mozog




Výskum legendárneho Brucea Amesa našiel nové väzby medzi nedostatkom vitamínu D v materskom mlieku a autizmom (Patrick & Ames, 2015).

Z ich práce vyplýva, že primeraná úroveň vitamínu D je potrebná na výrobu nervových prenášačov dopamínu, oxytocínu, vazopresínu a najmä serotonínu v mozgu, kde formujú centrálny nervový systém a ovplyvňujú sociálne správanie. To by mohlo vysvetliť, prečo autizmus, ktorý bol v minulosti spájaný s nízkymi hladinami serotonínu v mozgu a nízkymi hladinami vitamínu D (Grant & Soles 2009, Yang et al 2014), v posledných troch desaťročiach tak výrazne narástol.

Západné krajiny pretláčajú, vrámci pomýlenej predstavy o škodlivosti slnka, minimalizovať vystavenie sa slnečnému žiareniu a používať krémy s vysokými ochrannými faktormi. Mohlo by to vysvetliť aj ohromujúce zvýšenie depresívnych ochorení, pretože depresia tiež súvisí s nízkymi hladinami vitamínu D (Penckofer et al, 2010). Serotonín v mozgu sa syntetizuje z tryptofánu enzýmom, ktorého výroba je priamo závislá na dostatočnej hladine aktívneho vitamínu D.

Vládne usmernenia sú pravdepodobne nesprávne, pretože urobili hrubé chyby pri odbere vzoriek. Zvýšené riziko rakoviny kože po vystavení slnku sa týka len ľudí, ktorý nekonzumujú dostatok UV-ochranných fytolátok (Stahl & Sies 2012). Fytolátky sú farebné pigmenty rastlín, ktorých úlohou je chrániť ich aj pred nadmerným UV žiarením a takisto, antioxidačným pôsobením, zamedziť poškodeniu DNA. Ak ich máme dostatočne akumulované v pokožke, urobia rovnakú službu aj nám.

Prečo sa mnohí opaľujeme?

Aby sme sa cítili dobre. Beta-endorfíny vytvorené v koži zasiahnutej slnečným svetlom k tomu tiež prispievajú. Môžeme si to vysvetliť aj tak, že sme stvorení takým spôsobom, aby nám bolo opaľovanie príjemné. Tento pocit nás povzbudzuje k vystaveniu našej pokožky slnečnému svetlu, ktoré nás chráni pred mnohými chorobami, aj cez zvýšený stav vitamínu D, ale aj inými mechanizmami... 
 
 
Zdroje
Dr. P. Clayton Newsletter March, 2015
https://www.fabresearch.org/viewItem.php?id=9645&listId=5376&categoryId=&navPageId=1204
 
 

štvrtok 26. apríla 2018

Brezová peľová sezóna a histamínová intolerancia


Summer Birch Above Loch Leothaid by James Hawkins of Rhue, Scotland


Pre jarných alergikov táto krásna maľba asi hovorí za všetko. V jarnom období je typické, že sa mnohým citlivejším ľuďom pohorší zdravie... a niekedy býva ťažké odhadnúť, čo to spôsobilo. Tých dôvodov býva viac (napríklad pokles vitamínu D), ale tento blog je o zvýšení celkového histamínu kvôli peľu v ovzduší.
 
Peľ a prach v ovzduší spôsobujú v tele preplnenie "histamínového vedra", najmä ak je hladina histamínu už blízko pri okraji pomysleného vedra... Zvýšený histamín v tele sa vie prejaviť rôzne a nejde vždy len o upchaté dutiny, svrbenie očí a citlivé sliznice dýchacej sústavy. Citlivejšími sa môžu stať aj sliznice žalúdka.
  
Zvýšený histamín sa prejavuje aj tým, že vyvoláva pálenie záhy, “kyselinu” alebo gastritídu (zápal steny žalúdka). Ak mávate na jar sennú nádchu a zároveň sa objavia tráviace problémy, toto može byť ich príčinou. V období zvýšeného obsahu brezového peľu vo vzduchu (breza a príbuzné stromy ako lieska, brest, hrab, jelša a kvitne aj vŕba) sa môžu objaviť či zhoršiť aj dočasné "krížové" alergické reakcie na niektoré potraviny. 

Tieto potraviny môžu byť problémové najmä pre tých, ktorí na peľ brezy viditeľne reagujú sennou nádchou:
 
mrkva, zeler
kivi, jablko, hruška, čerešňa
curry mix korenia
paradajka

Niekedy "krížovo" reaguje aj:
sója
banán, mango, granátové jablko
rôzne druhy orechov
korenie papriky, koriandru, rímskej rasce, anízu
obilniny a trávové semeno
latex


Ak máte na jar skôr problém s trávením ako s dýchaním, skúste načas vysadiť vysoko-histamínové jedlá:

fermentované potraviny (kyslá kapusta, vyzreté tvrdé syry, ocot, pivo, víno...)
údeniny (klobásy, salámy...)
konzervované potraviny
všetko s glutamátom (E621 až E627, E631, E635)
staršie a viackrát ohrievané potraviny
sušené ovocie
prezreté ovocie
čokoláda
orechy


Histamínová reakcia podobná alergii môže nastať u kohokoľvek. Deje sa to napríklad aj v období zvýšeného stresu, alebo pri deficite niektorých vitamínov, či počas menopauzy, keď sa menia hormóny. A to aj u ľudí, ktorí inak s histamínom nikdy problém nemali.

Čo znižuje histamín? 

Jednou z látok, ktorá v tele znižuje histamín, je enzým DAO (diaminooxidáza). Ak máme na sliznici čreva zápal a narušenú črevnú mikrobiotu, vyrobíme menej enzýmu DAO. Podobne je DAO enzým blokovaný aj pri konzumácii stimulantov (energetické drinky, čierny a zelený čaj, alkohol) .

Druhou látkou je enzým HNMT (histamín-N-metyltransferáza), ktorý neutralizuje histamín pridaním metylovej skupiny. Okrem pečene sa HNMT nachádza i v obličkách a v epiteli pľúcnej priedušnice a v prieduškách. Ak máme v génoch HNMT a DAO polymorfizmus (niečo ako menej vážnu mutáciu), tieto enzýmy môžu byť pomalšie, histamín sa ľahšie nahromadí a to vyvolá problém. 
 

Na druhej strane, aj pri skvelej genetike si môžeme zablokovať výrobu oboch enzýmov.
Na výrobu HNMT a DAO potrebujeme dostatok kofaktorov (minerálov, vitamínov) a zdravú črevnú mikrobiotu. Na výrobu DAO potrebujeme vitamín B6 a C v dostatočných množstvách, zinok, meď a dokonca na enzým vplýva aj zdravý balanc estrogénu a progesterónu. Na výrobu HNMT potrebujeme mať dobrú hladinu DAO, zdravú mikroflóru, zdravé hladiny hormónov a fungujúci proces metylácie a dostatkom metylových skupín. V procese rozkladu histamínu hrá úlohu aj enzým MAO (monoamínoxidáza) a tento býva závislý na dostatku vitamínu B2 a železa a veľmi mu vadí dym, fajčenie, potraviny s vysokým tyramínom a niektoré lieky.

Ako zistiť, ako sú na tom moje hormóny

Histamín sa niekedy nahromadí bez ohľadu na to, či sme vystavení alergénom. Toto sa nazýva INTOLERANCIA. Intolerancia znamená, že ide o netolerovanie látky na základe inom, ako imunitnom. Podobne, ako netolerovanie laktózy vzniká kvôli deficitu enzýmu (laktázy). Histamínová intolerancia teda nie je alergia (aj keď s ňou má niečo spoločného). Aj ak nejde o pravú alergiu, naplnenie histamínového vedra vie taký stav zhoršiť.
 




A čo prevencia?

Áno, ale ideálne aspoň mesiac PRED peľovou sezónou.

- kombinácia terapeutických dávok Vitamín-C komplexu, kvercetínu, bromelaínu, horčíka, vitamínu D, esenciálnych protizápalových omega olejov

- doplnenie iných deficitov vitamínov a minerálov

- protizápalová strava

- nízko-histamínová strava

- balanc krvnej glukózy (nízkoglykemická strava, najmä ak riešime hormonálne vyvolaný zvýšený histamín)

V praxi to znamená napríklad znížiť v tomto období vysokohistamínové jedlá, ako (inak zdravej) kyslej kapusty a iných fermentovaných alebo dlho skladovaných potravín (vína, piva, čokolády, konzerv, sardiniek a pod., vyhýbať sa cukru a vysoko-sacharidovej strave, pridať dobré tuky.

  
Možno aj preto sa historicky vytvorila tradícia dlhého jarného pôstu… V januári bolo zvykom jedávať viac mäsa a syrov, vrátane dobre odležaných a zaúdených (veľmi vysoký obsah histamínu!). Na jar začali ľudia pozorovať, že tieto potraviny nie sú najvhodnejšie, priam spôsobujú problémy s trávením alebo divné choroby, vyrážky a iné symptómy.  Mohlo to súvisieť práve s peľmi vo vzduchu - a breza, vŕba či jelša kvitnú približne pred sviatkami Veľkej noci. Je zaujímavé, že práve národy, kde tých briez rastie viac a kde býva menej dažďa (smer východ, Ukrajina a pod.), si zachovali tieto tradície pôstov najprísnejšie až dodnes.


ZDROJE

Allergopharma Cross-Reactive Allergens 7 Allerneg Calendar Patient Guide
https://www.mthfrsupport.com.au/hnmt-cofactors-and-inhibitors/




pondelok 16. októbra 2017

Funkčná medicína s nadhľadom Jaroslava Dušeka





Možno ste už čítali moje články O funkčnej medicíneO lepku, O diétach, O epigenetike  zdali sa vám príliš odborné, nezáživné, ani ste to nedočítali? Alebo stále máte problém si urobiť názor o mikrovlnke (ešte že som nešla do wifi a mobilov!) či niekto z vašej rodiny to ešte nechápe, a potrebujete kus poposunúť... napríklad i v tak ožehavej téme akou sú vakcíny? Alebo sa proste chcete zabaviť inak než TV seriálom a vonku je už blbé počasie. V každom prípade sa pripravte, lebo toto video vyžaduje úsmev od ucha k uchu od začiatku do konca!

Enjoy!

štvrtok 15. júna 2017

Je naturopatia a funkčná medicína novým smerom, alebo šarlatánstvom? ČASŤ 1.






Tému nastolil a otázky mi kládol Dušan Plichta.

Pre niekoho môže znieť naturopatia a funkčná medicína až ezotericky, no na druhej strane, čím ďalej tým viac lekárov akceptuje komplexný pohľad na človeka, do ktorého vstupuje vraj nie len samotná choroba, ale aj psychika a rokmi nadobudnuté presvedčenia a iné negatívne vplyvy na organizmus. Kde je však pravda keď “Science Based Medicine” označuje všetko okrem vlastného výskumu a zaužívaných noriem za šarlatánstvo?


Katka, aké sú hlavné princípy funkčnej výživy a prečo sa nazýva aj naturopatická?

 

Naturopatia bola akýmsi historickým predvojom funkčnej medicíny. Jej názov sa prekladá buď ako „natur-o-pathy“, prírodné vnímanie, alebo „nature‘s path“, prírodná cesta. Funkčná medicína je v podstate naturopatická, ale dnes už využíva veľa moderných prostriedkov ako lekárske testy, vedeckú literatúru a čoraz sofistikovanejšie doplnky a pomôcky. Premietlo sa to do jej smerovania a aj výstižnejšieho názvu.

Pôvodná idea však stále platí. Naturopati veria tomu, že chorobám, najmä tým chronickým, sa dá predísť alebo ich aj zvrátiť, ak sa vytvoria organizmu na to priaznivé podmienky. Princípom naturopatie je prirodzene udržiavať zdravie. Zameriava sa na všetko, čo ho podporuje – či je to správna výživa, bylinky, čisté prírodné prostredie a pohyb v ňom, emočné rozpoloženie človeka a schopnosť čeliť stresu. Klasická medicína sa viac zameriava na chorobu, jej diagnostiku a liečbu, často formou rýchleho potlačenia symptómu.

Naturopatia sa dostala do širšieho povedomia v 19. storočí, ale na jej rozvoj mali vplyv obory s vyše tisíc-ročnou históriou ako tradičná čínska medicína, taoizmus, indická ajurvéda, tradičné bylinkárstvo, alebo akupunktúra. Neskôr sa rozvinula hydroterapia, homeopatia, iridológia, chiroprax a iné „body-mechanics“ techniky. Asi pred 20 rokmi, skupina vedcov v oblasti výživy a skupina naturopatických i klasicky vzdelaných lekárov, začala spolupracovať pod záštitou Inštitútu funkčnej medicíny (IFM). Dá sa povedať, že jej otcom a zakladateľom je Jeffrey Bland, PhD, medzinárodná autorita v oboroch nutričnej biochémie, vysokoškolský profesor, výskumník a akýsi vizionár v oblasti budúcnosti moderného zdravotníctva.

Dva hlavné princípy modernej funkčnej medicíny sú celostný prístup k človeku a pátranie po pôvodných príčinách problémov.

Celostný prístup ku človeku vyžaduje detailné zhromaždenie vstupných informácií. Nejde len o terajší a minulý zdravotný stav, ale aj záležitosti psychiky a stresu, rodiného či pracovného zázemia, stravy a stavu trávenia, toxicity prostredia, aktivít, cieľov a očakávaní, či výsledkov doterajších terapií. Tento proces trvá minimálne 2-3 hodiny pri vstupnej konzultácii a pokračuje podľa toho, aký systém si ten-ktorý poradca či lekár zaviedol. Funkčná medicína pridáva k tomuto zhromažďovaniu informácií aj komplexné lekárske testy, alebo nové interpretácie testov existujúcich.

Druhým hlavným princípom funkčnej medicíny je pátranie po pôvodnej príčine problému. Nemala by riešiť veci štýlom, kde „na niečo“ predpisuje „niečo“. V praxi to vyzerá tak, že ak prídu dvaja ľudia s rovnakým problémom, je možné, že každý dostane iný postup. A naopak, dvaja ľudia s navonok úplne odlišným problémom, môžu odísť s postupom veľmi podobným. Ľudské telo má totiž len obmedzený počet reakcií na neobmedzený počet nových poškodzujúcich vplyvov.



V čom je hlavný rozdiel v prístupe funkčnej a konvenčnej medicíny? Je pravda, že jedna vylučuje druhú, alebo je možné, aby sa dopĺňali?

 

Určite sa nevylučujú. Práveže naopak - funkčná medicína vznikla práve preto, aby prepojila doteraz vedecky slabo akceptované smery naturopatickej medicíny s medicínou konvenčnou.

Tieto smery mali kedysi k sebe celkom blízko, ale asi od polovice minulého storočia sa medzi nimi začala vytvárať priepasť. Čím viacej začala konvenčná medicína definovať jednotlivé choroby a hľadať na ne moderné lieky, tým viac sa museli naturopatické smery utiahnuť do temer undergroundovej pozície. Ich štúdium bolo ťažké a neprehľadné, tým pádom menej kvalitné a možno i právom zaznávané konvenčnými medicínskymi školami, ktoré sa, za tie desaťročia, úzko prepojili na farmaceutický priemysel. Toto im, na rozdiel od smerov naturopatických, dodávalo silnú finančnú oporu a vedúcu pozíciu vrámci vedy, ktorá bola týmto priemyslom sponzorovaná. Prednosť dávali výskumu týkajúceho sa patentovania nových syntetických liekov, pričom prírodné metódy ostávali tým pádom v úzadí, už i z dôvodu, že prírodu patentovať nemožno. Z medicínskych učebníc sa začali vytrácať prírodné metódy, hoci tam predtým mali svoje miesto a boli lekármi plne akceptované a využívané.

Hlavný rozdiel dnešnej funkčnej medicíny a konvenčnej medicíny je najmä v časovom rámci, ktorý má lekár určený na jedného pacienta. Teda i v možnosti hlbšieho pátrania po pôvodných príčinách problému, vrátane rozsahu a dostupnosti požadovaných testov. Pri riešeniach kladie funkčná medicína dôraz na individuálnu úpravu stravy a životosprávy, doplnenie živín a obmedzenie toxínov, ako protiklad predpísania lieku klasickou medicínou.


Prečo sa podľa teba funkčná medicína dostala pod paľbu kritiky zástancov “Evidence Based Medicine”? Vraj ide o šarlatánstvo…

 

Ťažko sa k tomu vyjadriť, keďže jediná kritika, ktorú som videla, bola veľmi všeobecného rázu. Každá nová vec býva kritizovaná, bez toho to snáď ani nejde, nie? Ak má niekto námietky voči konkrétnemu postupu, ktorý používam ja, alebo kolegovia, ktorí idú podľa FM princípov, vtedy viem reagovať viac k veci.

Funkčná medicína je vlastne o tom, že sa neustále pýta „prečo“. Možno sa tento princíp niekomu nepáči, lebo si to vyžaduje priehľadnosť a pravdivosť po všetkých stránkach, úzku spoluprácu a zodpovednosť človeka, vzdelávanie, snahu sa naučiť rybu chytiť a nie ju iba dostať. Naturopat v pravom zmysle by mal byť viac učiteľom, ako lekárom. Ale ľudia v nás niekdy hľadajú náhradu lekára a chcú len rýchle riešenia, bez domácej úlohy. Čiže aj toto môže byť dôvodom, prečo to škrípe, lebo aj naturopat môže byť zlý a ísť rýchlou a ľahkou cestou a klasický lekár zase dobrý a snažiť sa urobiť viac, než jeho pozícia dnes vyžaduje.

Prečo motivuješ ľudí k vlastnému pátraniu za pravdou? Máš osobnú skúsenosť, že si našla svoju pravdu?

 

To je dosť silné vyjadrenie “nájsť vlastnú pravdu”… Pravda má byť podľa mňa objektívna, práveže s tými subjektívnymi presvedčeniami býva niekedy najväčší problém. Moja osobná skúsenosť súvisela s tým, že som vylučovacou metódou, z núdze, musela nájsť spôsoby, vďaka ktorým som sa postavila na nohy, keď klasická medicína sklamala. Tak sa pre mňa otvorila iná cesta a nové, veľmi zaujímavé pravdy. Ale zároveň aj pravdy kruté.

Niekedy je to jednoduché. Keď sa človek otvorí alternatívam, zistí, že možno stačí veľmi málo, aby sa zdravie začalo blížiť smerom k optimu a nie od neho. Niekedy býva na jednoduché riešenia pozde a začína ozajstné pátranie a tým pádom i zložitejšia cesta. Ísť hlbšie za pravdou chce určitú dávku odvahy a vytrvalosti, zmenu postoja a hlavne svojich priorít. Pred štúdiom naturopatickej výživy som netušila, že mojou pracovnou náplňou bude aj umenie meniť ľudské priority, ale niekedy je práve to treba, aby nastali žiadané výsledky.

 Aký je tvoj pohľad na hlavné príčiny vyčerpanosti a chorôb u ľudí s ktorými pracuješ? Vieš určiť časté stereotypy z ktorých by sme sa mohli poučiť? 

 

Asi ten najväčší stereotyp, s ktorým sa stretávam a ktorý vedie k stresu a následnej vyčerpanosti, je snaha mať všetko, byť všetko… A to myslím celkom obyčajné veci. Vzdelanie a titul, prácu a slušný príjem, kariéru alebo svoj biznis, istoty, zároveň byť skvelým partnerom, potom matkou či otcom, našetriť na dom, byt, nové auto, dovolenku a aktivity vo voľnom čase, veci pre deti, smartfóny, tablety, pritom sa stihnúť aj zabaviť, tráviť čas v kuchyni a mať kvalitnú stravu, športovať, vyzerať dobre, hrať sa s deťmi, zájsť za kultúrou, do prírody, mať na nový bycikel či na lyže, k tomu sa nebodaj vzdelávať, hľadať informácie, odpovedať na emaily, facebook… Mám pokračovať? :)

Druhá hlavná príčina vyčerpanosti súvisí s našim prírodným prostredím. Všetka potrava pochádza z pôdy, buď priamo ako rastliny alebo nepriamo cez zvieratá. Za posledných asi 60 rokov, poklesol obsah mikroživín v plodinách i potrave zvierat, pričom za tú istú dobu, teda asi od polovice minulého storočia, zároveň narástol počet toxických látok. A keď ku tomuto environmentálnemu stresu pridáme stres emočný, ktorý spotrebúva extra mikroživiny v tele, je to recept na pohromu. U každého sa prejaví trochu inak, podľa nastavenia genetiky. Ak nejde priamo o vyčerpanie v zmysle únavy, môže ísť o skryté vyčerpanie živín a rozvoj inej choroby.


Téma v ktorej osobne hľadám pravdu… Aký je tvoj pohľad na rozvoj alergií a intolerancie, prečo je ich zrazu oveľa viac ako v minulosti?

 

Za narastajúci výskyt alergií a oddialených alergií viním v prvom rade poškodenie nášho mikrobiómu, najmä črevnej flóry. Ako druhá vec, ktorá s tým súvisí, je strata tolerancie imunity voči potravinám.

Podľa všetkého sa toto poškodenie deje hlavne kvôli prítomnosti syntetických látok v tele, príkladom je neprimerané používanie antibiotík, obsah pesticídov a iných chemikálií v strave, vo vode, v domácnostiach a celkovo všade. Nie sú vylúčené ani nemateriálne vplyvy, napr. elektro-magnetické žiarenie.

Vedci to vysvetľujú tak, že naša genetika sa nedokáže úplne prispôsobiť tým 80-tisícom syntetických látok, ktoré sme si za posledných 100 rokov vyrobili. Naše telo nemalo do činenia s týmito látkami nikdy v doterajšej histórii ľudstva. Teda si nevie poradiť inak, než mechanizmom vyvinutým na ničenie prírodných “nepriateľov”, ako baktérií, vírusov, parazitov alebo plesní. Čiže telo začne reagovať archaickým imunitným mechanizmom na novodobé výzvy? To nemôže dopadnúť dobre. Niečo zákonite padne za obeť, v tomto prípade nastavenie imunity.

Aký je tvoj názor na lepok vzhľadom na tvoje poznatky a klinické skúsenosti z práce s “pacientami”?

 

Naviažem na predchádzajúcu otázku.

V tom procese vzniku alergií zohráva určitú zvláštnu úlohu práve lepok, ktorý svojou prítomnosťou zvyšuje priepustnosť čreva.

Podľa toho, ako sme kto nastavený geneticky a akú sme si vypestovali črevnú flóru, nastáva pri konzumácii lepku určité “pootvorenie” spojov medzi bunkami čreva. Môže trvať krátko, ale aj chronicky dlho. V stave chronicky zvýšenej priepustnosti sa do krvi dostane neprimerane veľa nerozložených častí potravín, ktoré mali pôvodne odísť von stolicou. Imunita ich vidí ako nepriateľa a začne zbrojiť. No lepok nie je jediným vinníkom, sám osebe možno ani nič nepokazí. Ale, ako my tu na ostrovoch hovoríme, “the devil’s in the detail”.

K tomu lepku sa dnes už temer zákonite “prilepí” aj nejaká tá syntetika, napr. fungicíd z paradajok, čo jeme na špagetách, alebo ftalát či hliník z naneseného deodorantu, alebo susedov glyfosát, ktorým práve postriekal burinu na chodníku. Alebo ešte lepšie, glyfosát dodaný rovno na obilí s obsahom lepku! Skvelá kombinácia.

Niektoré syntetiká, alebo ťažké kovy, keď sa ocitnú v našej krvi, slúžia podobne ako adjuvanty vo vakcínach, čiže umocňujú a provokujú reakciu imunity. Čiže tieto časti nestrávených potravín, ktoré sa pôvodne pod vplyvom lepku, toxínu, alebo zápalu črevnej sliznice ľahšie presunuli do krvného obehu, naša imunita vrámci svojej normálnej funkcie okamžite označí “pozor nepriateľ” a začne bombardovať. Vytvoria sa protilátky, armáda imunitných buniek sa začne organizovať, aby to nabudúce rýchlejšie zvládla, je teda v neustálom strehu, v pohotovosti…

Problém je v tom, že určité časti bielkovinového reťazca lepku a mnohých iných potravín, sa náhodne podobajú na niektoré proteínové časti našich telesných tkanív. Čiže pri každej aktivácii imunitnej “armády” na potravinu, je zničená aj časť vlastného tkaniva. Toto v krvnom obehu vypadá ako odpadový materiál a imunita vytvorí novú špeciálnu armádu buniek na likvidáciu konkrétneho “odpadu”. Takýmto štýlom vzniká stav nazývaný autoimunita.

V praxi to vyzerá tak, že mnohí majú určitý stupeň autoimmunity, ako to potvrdzujú testy na prítomnosť protilátok na testované tkanivá. Navonok sa nemusí prejaviť nič vážne, a to ešte niekoľko rokov, kým daný orgán nie je dostatočne poškodený, aby stratil funkciu a aby sa dala “diagnostikovať” choroba.

Či majú daní ľudia alergiu či imunitnú reakciu aj priamo na lepok? To bez testov ako napr. Cyrex Array 3 neviem potvrdiť. Ale môžem povedať, že lepok zohráva svoju úlohu ako súčasť procesu, ktorý v tele “rozdúchava imunitný oheň”. Pritom to palivo na oheň môže byť čokoľvek iné, iná potravina, chemikália, kov. Nejde tu už len o lepok. Väčšine ľudí, ktorých stretávam a vysadia lepok a iné alergény, sa zdravie zlepší. Či to znamená len také “maličkosti” ako odstránenie zápchy, schudnutie, alebo jasnejšia myseľ.


Vieš nám odporúčiť vybrané zdroje, kde by sme našli seriózne argumenty a mohli si urobiť lepši úsudok o probléme lepku?

 

Napríklad vo vyhľadávači Pubmed zadajte “gliadin” a dostanete zoznam niekoľko tisíc vedeckých prác. Prípadne vyhľadaním prác autorov ako Allessio Fasano, Michael Marsh, Aristo Vojdani..

Ak sú to príliš odborné veci, tak potom pár perličiek od nich nájdete aj na zázname z http://theglutensummit.com/bestofthebest/ pričom kompletný záznam The Gluten Summit sa dá zakúpiť napr. cez môj blog, kde je umiestnený odkaz.

Ak chcete vedieť viac a prekážkou je odborná angličtina, môžete si zakúpiť 40-stránkový preklad najzaujímavejších častí z Gluten Summitu, stačí sa ozvať na môj email katka071@yahoo.com


POKRAČOVANIE






štvrtok 19. mája 2016

Najdôležitejšia vec pre matku ?




Čo pokladám za najdôležitejšiu vec pre matku s malým dieťaťom?

Veľmi nerada veci zovšeobecňujem - ide to proti mojej zásade individuálneho prístupu. Všetci vieme, že čo je pre jedného človeka liekom, pre druhého môže byť jedom, a to platí aj pre budúce a nové mamičky a aj ich dieťatko. Rodiny s malým bábätkom však nemajú čas čítať rozsiahle články a už vôbec prehodnocovať x rôznych faktorov. To bolo ich úlohou počas tehotenstva a ideálne už dlho pred počatím... 

Nuž, túto otázku som dostala niekoľkokrát, ale moja odpoveď bola vždy trochu iná - záviselo to na tom, pre koho konkrétne bola.

Ale predsa, je jedna vec, o ktorej si myslím, že je veľmi dôležitá a zásadne odlišuje matku (či aj vnímavého otca) a jej schopnosti od iných ľudí a činí ju výnimočnou:

MATERSKÁ   I N T U Í C I A

Žena po pôrode prechádza zmenami v hormónoch, najmä poklesom progesterónu a estrogénu, ktoré vedia spôsobiť nepríjemné pocity, emočné stavy, zmenu myslenia až depresiu, a to nehovoriac o nedostatku spánku, celkovej únave a totálnej zmene doterajšieho života.

V takomto stave racionálne uvažovanie ide bokom, ale práve preto sa automaticky vytvára aj priestor na niečo nové - to, čo nazývame ženskou intuíciou, alebo zvýšeným inštinktom. Intuitívne konanie by malo žene pomôcť najlepšie vtedy, keď hľadá rýchle odpovede na svoje každodenné otázky. Intuícia by mala matku viesť aj vtedy, ak nastupujú otázky dlhodobejšie a zložitejšie – ako príklad uvediem otázky očkovania, používania akýchkoľvek iných chemikálií, kozmetiky, hygieny, liekov, konzumácie potravín (matky samotnej a neskôr i dieťatka).

Intuícia neznamená, že je dobré robiť to, čo robí suseda, alebo väčšina. Naopak, ide mnohokrát proti zaužívaným spôsobom. Jedine, ak naše okolie patrí ku výnimočne zdravej skupine ľudí? Ale ak našou vzorovou „väčšinou“ sú rodiny, ktoré sú s deťmi u lekára častejšie, ako na výlete v prírode, tak radím tento vzor prehodnotiť. 

Intuícia by nemala vychádzať zo strachu, aj keď v akútnych situáciách to môže byť veľmi užitočné.

Intuícia neznamená konať bezhlavo. Je to skôr spôsob, ako vybrať tú spravnu odpoveď vtedy, keď máme prehodnotenú situáciu, ale nejako stále nemôžeme nájsť tú správnu odpoveď, alebo nám niečo proste nesedí.

Intuícia je vec veľmi osobná a vnútorná, niekedy ide úplne proti logickým radám všetkých zainteresovaných. Intuícia môže matku nasmerovať ku správnemu rozhodnutiu, nápomocnej knižke, človeku, alebo varovať pred nejakým zlým krokom. Matky, ale aj oteckovia, ktorých výchova dieťaťa ozaj zaujíma, vedia intuitívne vycítiť, ako ho najlepšie utíšiť a ja verím tomu, že ak sa správne zahĺbia do problému, nájdu i príčiny toho, prečo je dieťatko nespokojné. 


the-continuum-concept


Ten správny spôsob, ako si nastaviť a využiť takéto „iné“ vnímanie, je zvyčajne pre každého úplne iný... Nezabúdajte, že takýto prístup býva našou logickou a maximálne zrýchlenou spoločnosťou potlačovaný. Niekedy žijeme príliš rýchlo na to, aby sme vnímali odtienky, ktoré nám vedia napovedať... Hľadáme rýchle a "zaručené" rady, či magické pilulky. Niekedy ľahké riešenia proste neexistujú.

Dnes sa rodia deti, ktoré sú veľmi citlivé a ktoré budú mať v živote trochu inú úlohu, ako mali napr. naši pracovití rodičia. Navyše, rodia sa do prostredia, ktoré obsahuje o 80000 úplne nových chemikálií viac ako sa vyskytovalo kedykoľvek v histórii! Mnohé látky boli dokonca nájdené i v placentách matiek, ľudských i zvieracích, vo všetkých častiach zemegule. Spomínam to preto, že v tele malých detí a mladých ľudí vidím na testoch minerálov vysoký obsah ťažkých kovov a tieto priamo vplývajú na činnosť mozgu a zdravie, najmä zdravie mentálne. Zvýšená citlivosť detí, už z akýchkoľvek dôvodov, si bude vyžadovať dobre nastavenú rodičovskú intuíciu a prístup výchovy, ktorý im neprinesie viac stresu, než majú z toho, že nosia v sebe od narodenia reziduá našej toxickej generácie.





nedeľa 31. januára 2016

JE LEPOK NAOZAJ ŠKODLIVÝ? 2.


Časť 2. Prečo práve lepok – a prečo ho nevieme dokonale rozložiť?

 




Viete, že počas vývoja ľudstva sa u nás nevyvinuli žiadne gény na dokonalý rozklad bielkoviny lepku?

Chýbajú nám genetické informácie, ktoré by kódovali výrobu enzýmu, schopného dokonale rozložiť gliadín a glutenín (to sú konkrétne časti lepku, ktoré spôsobujú naviac problémov).

Pôvodne som "nedokonalú rozložiteľnosť" v tomto článku nazvala "neúplné trávenie lepku". Problém! Bol to veľmi mätúci výraz. Bohužiaľ si to mnohí zle vysvetlili a hľadali za tým priame "tráviace problémy". O to vôbec ísť nemusí a mnohokrát ani nejde! Sú prípady, najmä tie, keď ide o skrytú či latentnú celiakiu, keď je "trávenie", rozumej naše žalúdočno-črevné pochody po zjedení lepku, úplne v poriadku...


Čiže môžem pokračovať v téme.. prečo nemáme schopnosť enzymaticky "posekať" biekovinu gliadínu tak, aby neškodila? Neprítomnosť genetickej informácie na tieto enzymatické nožnice, na rozklad špeciálnej bielkoviny, nie je až tak prekvapujúca, ak si uvedomíme toto:

  • Počas 99,9% dĺžky ľudskej evolúcie, boli naši predkovia na bezlepkovej diéte.
  • Lepok prišiel na scénu ľudskej evolúcie až pred približne 10 000 rokmi, spolu s rozvojom poľnohospodárstva, keď sa človek začal pohrávať s trávnatými predchodcami obilných zŕn.

Lepok je nedokonale-rozložiteľný vďaka tomu, že má pomerne zvláštnu a zložitú štruktúru. Ak si aj bez hlbokých biochemických vedomostí chceme predstaviť, o čo tu ide, jednoducho myslime na to, ze obilný lepok je unikátny medzi potravinami tým, že má ohromne široké priemyselné využitie – používa sa na výrobu lepidiel, lepiacich pások, náplastí, cigaretových filtrov, ochranných povlakov tabliet, batérií, textílií a kože, umývacích roztokov, gumových výrobkov, stavebných materiálov a pod.

Pšeničný gliadín obsahuje 50 rôznych druhov jednoduchých reťazcov bielkovín. Keď sa tieto ocitnú oddelene, napríklad spracovaním s vodou pri pečení, sú extrémne lepivé. Naopak, pšenicné gluteníny majú ovela vačšie, zložité polymerizované reťazce bielkovín, ktoré pri izolácii (oddelení) posobia ako pevná latka. Spojením gliadínov a glutenínov vznikne unikátny flexibilný materiál. Nečudo, že z lepku sa vyrábajú rôzne napodobneniny jedál, ako vegetariánske štrukturované 'mäso', granule pre zvieratá, umelé párky, steaky a šunky zo zlepencov odpadu mäsového priemyslu, podobne krabie 'mäso'. Pridáva sa do pečiva, aby dobre držalo tvar a do chleba, aby sa skrátil čas výroby. 

Ak vám toto nestačí, tu je aj kus biochémie. Bielkovinový reťazec časti lepku si predstavme ako náhrdelník z koráliek, ktorý v sebe obsahuje aj korálky (aminokyseliny) zvané prolíny (Pro), glutamíny (Gln) a seríny (Ser). Tieto isté aminokyseliny sú napr. aj v kostnom vývare, ale tam s nimi problém nemáme, práve naopak. V čom je teda rozdiel?

V bielkovinovom náhrdelníku lepku sa jednak často opakuje určitá ‘toxická’ SEKVENCIA (poradie, tzv. primárna štruktúra) korálok v reťazci a jednak nastáva nezvyčajné ZMOTANIE (tzv. sekundárna štruktúra). Podla výskumov z r. 1996-98, imunitnú reakciu v podobe pravej alergie vedia vyvolať časti reťazca, v ktorých sa opakuje sekvencia Gln-Gln-Gln-Pro-Pro a celiakiu zase vyvolajú kombinácie Gln-Gln-Gln-Pro & Pro-Ser-Gln-Gln. Po novom sa skratky aminokyselín označujú jedným písmenom. Ak sa podívate na horný obrázok gladínu (r. 2011), okrem už spomínanej sekvencie Gln-Gln-Gln-Pro (QQQP) uvidíte aj mnohé iné - dnes dokonca vedia vedci rozlíšiť, čo ktorá časť reťazca spôsobuje! Čiže konkrétne v znázornenom reťazci alfa-gliadínu sú potvorsky zakódované hneď tri negatívne funkcie: zvýšené roztvorenie buniek čreva, imunitná reakcia a bunkový jed (cytotoxicita).

Kódovanie zvýšenej priepustnosti buniek čreva má súvis aj s tým, že reťazec bielkoviny lepku nedokážeme rozložiť na dostatočne malé časti. Korálky zvané prolíny, sa v prítomnosti iných aminokyselín naväzujú na seba nezvyčajnou väzbou – nepríjemným stočením molekuly. Tieto nedokonale-rozložené časti bielkoviny nevieme vstrebať bez toho, aby črevo nepootvorilo ‘tesné spoje’ medzi jednotlivými bunkami.

Keď takúto potravinu zjeme, deje sa nasledovné:

  • V lepšom prípade, konzumácia obilnín podporí vznik zápchy, alebo sa stanú potravou baktérií – bohužiaľ vačšinou tých nežiaducich, ktoré spôsobujú zvýšenú fermentáciu a alebo plynatosť, ako ukazuje napr. experiment z r. 1981 (Malabsorpcia pšeničnej múky v porovnaní s ryžou). Mnohé symptómy samozrejme nemusia vzniknúť len kvôli lepku, pšenica a obilniny obsahujú aj iné látky.
 

Poznámka - nafukovanie, zápchu alebo plynatosť väčšina ľudí nepokladá za tráviace problémy. Ak sa im to v malej miere deje temer celý doterajší život, pokladajú to za normál. Sama nie som výnimkou, prvé 2/3 môjho života som si myslela to isté.

 

  • V horšom prípade sa časti bielkovinového reťazca dostanú cez pootvorené priestory buniek čreva do krvného obehu a imunitný systém na ne zareaguje vznikom zápalu (ako na každú cudziu látku). My to dlhé roky nemusíme vôbec tušiť, lebo ide o podprahový chronický zápal (na bežných testoch sa neukáže a navyše, nevidíme ani dôvod ich robiť). Existuje asi 15-30% ľudí, ktorý majú genetické riziko, že lepok môže škodiť. Títo ľudia síce budú mať za život rôzne choroby, ale s pšenicou alebo lepkom si to nikdy do súvislosti nedajú. 

 

Dnes existuje už niekoľko spôsobov, ako otestovať, či nám lepok alebo iná časť pšenice škodí, alebo či sú na to prítomné genetické predpoklady a s tým spojené riziká.  Nik nemusí hádať, ani sa nemusí s nikým o tom hádať. 

 

  • Na akú konkrétnu čast lepku naša imunita zareaguje, a v ktorej časti tela vzniknú protilátky a problémy – to tiež závisí na našich génoch.
  • Toto otvára cestu vzniku zdravotným problémom, ktoré na prvý pohľad s lepkom nemajú nič spoločné – od občasnej zábudlivosti, mentálnej únavy, cez problém so štítnou žľazou, nadváhou, kĺbmi, psoriázou, ekzémom, diabetes, až po Alzheimerovu chorobu.

Ak si dávate otázku, prečo lepok a obilniny nevadili našim predkom, vráťte sa k 1.časti, kde nájdete dva dôvody.

Zdroje:

STRUCTURE AND ALLERGENICITY OF WHEAT GLUTEN PROTEINS – A REVIEW
Jacek Waga, Pol. J. Food Nutr. Sci. 2004, Vol. 13/54, No 4, pp. 327–338, Department of Cereals Breeding and Quality Evaluation.

WHEAT GLUTEN IN FOOD AND NON-FOOD SYSTEMS, Research Department TECHNICAL BULLETIN, Volume XVI, Issue 6 I June, 1994 , Midwest Grain Products, Inc. Atchison and International Wheat Gluten Association, Prairie Village.

Gluten Summit Nov. 2013





štvrtok 19. novembra 2015

JE LEPOK NAOZAJ ŠKODLIVÝ?

Časť 1. Zmena našej črevnej flóry pod vplyvom prostredia (úloha epigenetiky)

Microbiom large


Vzácny a zaujímavý experiment z Mayo Clinic (Rubio-Tapia a Murray) porovnával asi 3000 uschovaných krvných vzoriek mladých zdravých pilotov zo 40-50.tych rokov so vzorkami podobnej skupiny dnešných mladých mužov. Za túto dobu, teda za posledných 50 rokov, sa pomocou týchto vzoriek zistilo, že indikátory celiakie a NCGS (neceliatickej citlivosti na lepok) v krvi, zaznamenali až 4-násobný nárast.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto vysoké počty ľudí s citlivosťou na lepok boli zaevidované vďaka lepším testom. No pravda je bližšie k tomu, že citlivosť nastala kvôli zmene črevnej flóry a teda aj imunity, oproti ľuďom spred pol storočia.

Prečo nastala zmena imunity a nárast citlivosti na lepok za posledných 50 rokov?

LEBO NASTALA PRUDKÁ ZMENA KVALITY NÁŠHO 'VONKAJŠIEHO' PROSTREDIA:

1) Hybridizáciou pšenice počas minulého storočia sa podstatne zvýšil obsah lepku v zrne.

2) Od vojnového obdobia bolo do prostredia, a do nášho každodenného života, uvedených asi 70 000 nových syntetických látok. 

Zmenu črevnej flóry a teda aj imunity, oproti ľuďom spred pol storočia, má na svedomí najmä prudký nárast používania antibiotík po vojne a rozmach používania chémie v poľnohospodárstve. Od 70-tych rokov sa k tomu pridal aj výskyt geneticky modifikovaných potravín. Oba tieto faktory, novouvedené do nášho prostredia, majú schopnosť aktivovať epigenetické zmeny.


Dr. Mark Houston, má na to svoje výstižné motto:
„Máme limitovaný počet vnútorných reakcií na nekonečný počet vonkajších útokov.“
Dr. Marsh nám pripomína, že tráviaci systém - od ústnej dutiny až po koniec - je technicky súčasťou vonkajšieho prostredia! Aj keď dutina nášho tráviaceho systému nevyzerá „špinavo“, je vystavená všetkému tomu znečisteniu a chemikáliám, ktoré prehĺtame ako potravu, či lieky. Škodlivé, či telu-cudzie látky, ktoré nezničili a nerozložili tráviace enzýmy, sa dostávajú nižšie do čreva. Prvá veľká bariéra vstupu týchto škodlivín do tela je v práve našom čreve, preto sa tu nachádza aj podstatná časť imunitného systému! Túto bariéru pomáhajú tvoriť symbiotické baktérie, ktoré nazývame mikrobióm.

Bohužiaľ, mnohé chemické látky (mnohé z nich antibiotické) vplývajú na naše črevo a ničia pôvodné zloženie mikrobiómu. Narušením jemnej rovnováhy zastúpenia rôznych baktérií v čreve sa schopnosť nášho imunitného systému monitorovať a reagovať na prostredie zmení. Imunita začne dostávať zmätené odkazy, musí zareagovať na mnohé nové a toxické látky, až sa stáva HYPERCITLIVOU. Je možné, že v takomto stave zareaguje imunita na lepok ako na toxickú látku, a to čoraz agresívnejším spôsobom, čoraz častejšie a u čoraz viac ľudí.

Dnes už vieme, že zmena črevného mikrobiómu má na svedomí aj celú radu chronických stavov, vrátane obezity a zápalových ochorení. To, akú presnú úlohu tu zohráva lepok, prečo práve on a či sa to týka nás všetkých, sa dozviete v ďalších častiach.


UPDATE 20.5.2016 - Secret Ingredients GMO & Round Up - dalšia puzzle v obraze citlivosti na lepok...


Zdroje:
Gluten Summit Nov. 2013
Gut microbiota composition correlates with diet and health in the elderly





nedeľa 9. júna 2013

Epigenetika a výživa


riseearth.com

Sme vychovávaní vo vedomí, že jedlo je predovšetkým nevyhnutným zdrojom energie a kalórií. Čiastočne chápeme úlohu vitamínov, minerálov a fytolátok, ktoré pomáhajú prevencii pred chorobami.

Avšak na rozdiel od našej generácie, staré civilizácie sa stavali k jedlu úplne inak. Potrava a jej prijímanie boli pre nich posvätné a uctievané. V piesňach a modlitbách sa odrážala viera, či intuitívny poznatok, že prijímaním potravy sa každý z nás stával súčasťou sveta navzájom prepojeného „sieťou života“.

Moderná epigenetika v podstate potvrdzuje túto tajuplnú informáciu a ukazuje, že naše gény sa vypínajú a zapínajú na základe chemickej informácie prijímanej denne v našej potrave. V tomto chápaní, jedlo nie je len palivom – je to predovšetkým prostriedok, ktorým sa do nášho tela dostávajú informácie z vonkajšieho sveta, v ktorom žijeme.

Doktorka medicíny Catherine Shanahan strávila 10 rokov štúdiom problému programovania génov potravinami. Zistila, že jedlo vie ovplyvniť neposlušné gény oveľa spoľahlivejšie ako akýkoľvek umelý zásah v podobe biotechnológie. Jednoducho povedané, cez prijímanie vhodnej stravy pre naše momentálne potreby zdravia, vieme ovplyvniť našu genetiku do takej miery, že je možné odstrániť v podstate každú chorobu. A ak toto urobíme zavčasu a naše genetické momentum bude dosť silné, posunieme nášmu budúcemu pokoleniu dar pevnejšieho zdravia a nekonečné možnosti rozvoja.

Epigenetika je definovaná ako „zdedené zmeny v genetickom vyjadrení, ktoré nastanú bez zmien v sekvencii pôvodnej DNK - čiže bez zmien našich génov“. Relatívne nedávno sa zistilo, že epigenetická modifikácia génov nastáva napríklad procesmi ako metylácia cytozínu (zložky DNK) a úpravou histónov (baliaceho materiálu DNK), chemickými reakciami ako metylácia, fosforylácia alebo acetylácia.

Príkladom dlhodobo skúmanej potravinovej zložky je kurkumín zo známej koreniny, s desiatkami vedecky overených zdravotných účinkov. Vo väčších koncentráciách dokonca pôsobí ako protirakovinový liek, ako zistili výskumníci z Texaskej Univerzity a je ukázané, že jeho pôsobenie skutočne prebieha cez epigenetické zmeny, teda moduláciu DNK. Pri pohľade na jeho molekulu vidíme, že obsahuje 2 metylové molekuly na fenolových kruhoch (polyfenol) a je preto možné, že práve táto štruktúra má významnú úlohu pri epigenetike. Užitočné metylové skupiny sa nachádzajú vo väčšom množstve aj vo forme betaínu (TMG) v potravinách ako cvikla, kustovnica, špenát, čerstvá zelenina, quinoa a aj pramenistá čistá voda!


Molekula kurkumínu s dvomi metylovými skupinami (CH3-)


Molekula betaínu s tromi metylovými skupinami


Je až prekvapujúco jednoduché, ako priamo a bezprostredne vedia jednoduché molekuly z potravy, vrátane obyčajných vitamínov a minerálov, svojou prítomnosťou zmeniť celkové vyjadrenie DNK. Ak natiahneme molekulu DNK z jednej našej bunky, dosiahne dĺžku až 2-3 metrov. Lenže z tejto dĺžky sú len 2% tým, čo nazývame gény, ktoré sú pevne dané a nemeniace sa. Gény sú teda našim hardvérom. Zvyšok, až 98% DNK, nazývali vedci po dlhé roky „junk“, teda odpad... Netušili, prečo týchto 98% máme “nevyužitých” a pripisovali to nejakému vývoju v minulosti. Toto bol však veľký omyl a dnes vieme, že práve táto časť je náš flexibilný softvér, ktorý sa vie zmeniť pod vplyvom vonkajších podnetov, akým je aj denná strava. Tieto zmeny softvéru sa nakoniec stanú permanentnými a dedičnými, pričom nenastáva zmena pôvodného genetického kódu. „Vyjadrenie“ DNK je teda našim softvérom a aktuálnym operačným systémom.

Ak jedlo a výživa dokáže zmeniť genetickú informáciu počas jednej generácie, táto skutočnosť by sa čoskoro mala dostať do povedomia väčšiny a byť súčasťou pokračujúcej drámy ľudskej evolúcie. Svoj genetický potenciál môžete začať meniť v túto minútu – ak ste sa dočítali až sem, asi ste začali tušiť, že naše gény nie sú, s výnimkou 2%, vpísané do kameňa a že každý z nás má obrovskú moc meniť, čo sme zdedili, k lepšiemu či horšiemu, a dokonca posunúť nové génové modifikácie budúcim generáciám.


Zdroje: